
„V noviciáte nás privítal magister Francúz don Binelli, hospodár Brioschi a iní predstavení. Boli tu Uhri, Nemci, Taliani, Poliaci a tiež chlapci z Litvy. Venovali sme sa prekladaniu sv. Otcov z latinčiny do taliančiny, učili sme sa naspamäť regule Kongregácie a čítali sme asketické spisy. Preberali sme tiež saleziánsku pedagogiku a preventínny systém don Bosca. Pestovali sme aj gregoriánsky spev a učili sa hrať na harmónium.Veľká váha sa kládla na poznámky, čo bolo zavedené už v ústavoch pre chovancov. Tu to pravda bolo prísnejšie. Kto dostal poznámku "A mínus", ten sa už červenal. Kto dostal "B", už sa obával, že mu bude predĺžený noviciát, alebo nebude pripustený k sľubom. Raz v noviciáte som mal "A mínus" preto, že pri hre som neústupčivo hájil svoju pravdu. Tá poznámka ma napravila...V noviciáte sme mávali každý deň aj práce v záhrade. Magister nás často zastavil s otázkou:"Aký máš fioretto?" - totiž vybranú čnosť na cvičenie.Iný raz sa zas spýtal: "Čo robíš?" Keď som povedal, že zametám, alebo pliem zeleninu, odvetil mi magister s úsmevom: "Nehovor takto, ale povedz: Usilujem sa o dokonalosť."Z udalostí v noviciáte si Vagač zvlášť rád spomína najmä na obliečku, ktorú mali koncom septembra: K rehoľnej obliečke, sme sa horlivo pripravovali trojdňovou pobožnosťou, cez ktorú nám kázal sám generálny predstavený don Michal Rua, prvý nástupca don Bosca. Keď kázal, na každej vyslovenej vete visela všetka naša pozornosť s presvedčením, že tento je veľký svätec nie menší, ako bol sám don Bosco. Slza sa mi zaligotala v oku, keď mi podával don Michal Rua rehoľný talár s knižočkou regúl a pošeptal:"Fac hoc et vives! (Takto rob a budeš žiť!)" Don Rua bol ohromný askéta. Jedol ako vrabček a pracoval ako obor. Pri oltári sa obracal a kľakal ako mladý kaplán, hoci bol 74 ročný. Zdal sa byť až veľmi zdravým. Inú pravdu sme sa však dozvedeli od nášho spolunovica, ktorý mal na starosti chorých a musel mu každý večer preväzovať na nohách obväzy zakrývajúce hlboké, až do kosti hnisavé rany. O pár mesiacov ho aj tieto priviedli do hrobu.Vagač ukončil noviciát a so svojimi spolunovicmi zložil v auguste 1910 trojročné sľuby do rúk druhého nástupcu don Bosca, don Alberu, ktorého práve zvolila Generálna kapitula.Doba, v ktorej začínajú naši slovenskí saleziáni zvyšovať svoj počet, nie je priaznivo naklonená cirkvi. Európou sa valí "proticirkevná vlna". Najskôr robila prekážky cirkvi v Taliansku, vo Francúzsku a Portugalsku a potom sa dostáva aj do Španielska.Tam v roku 1909 slobodomurári a anarchisti rozpútali zúrivé prenasledovanie, pri ktorom bolo umučených 138 kňazov a rehoľníkov. Kortesy vydali zákon, ktorým sa zatvorili mnohé kláštory a dobročinné ústavy. Ale zato viera v Španielsku neprestala. Práve vtedy sa totiž slávil v Madride veľkolepý eucharistický kongres. Väčšine ľudí náboženstvo neprekážalo. Náboženstvo a viera v Boha prekážali iba tým, ktorí sa chceli obohatiť na úkor druhých a nepáčilo sa im, že tu platia určité mravné zásady.Pokračovanie zajtra...