- Z Kány do Kafarnauma si sa vydal sám?- Nie, išla so mnou aj moja mama, moji bratranci, ktorí boli vtedy tiež na svadbe a aj moji učeníci, ktorých tiež pozvali na svadbu.- Bola to dlhá cesta?- Bolo treba prejsť okolo 30 km. Terén bol dosť členitý, a tak toto putovanie bolo dosť náročné. Veľmi sme sa potešili, keď sme už konečne v diaľke uvideli Galilejské jazero a na jeho brehoch Kafarnaum, do ktorého sme mali nasmerovanú našu cestu.- Prečo si toľko cestoval po krajine?- Hľadal som ľudí s otvoreným srdcom, ktorí by boli schopní prijať pravdu a tiež som hľadal učeníkov, ktorí boli ochotní nasledovať moje učenie. Kvôli tomu som potreboval prejsť celým krajom- Prečo si necestoval sám, ale cestovali ste v skupine?- Keď niekto niečo tvrdí sám, hoci by to bola aj výborná vec, málo ľudí mu uverí. U Židov vtedy si pri súdení človeka platila zásada, že iba svedectvo dvoch a viacerých je hodnoverné. A keď o nejakej hodnote svedčí skupina, spoločenstvo ľudí, vtedy už existujú len dve možnosti: buď sú všetci blázni, alebo spoločne našli hodnotu, pre ktorú sa oplatí žiť.- V čom spočíval váš apoštolát?- Ešte som nekázal verejne. Zatiaľ som ja sám aj moji spoločníci súkromne nachádzali priateľov a povzbudzovali sme ich, aby verili v jedného Boha - Jahveho, ktorý určite neopustí svoj vyvolený národ.- Koľko dní ste takto svedčili v Kafarnaume?- Zostali sme tam niekoľko dní. Naše svedectvo spočívalo v tom, že sme normálne chodili do synagógy s ostatnými a svojimi vzťahmi sme svedčili o tom, že medzi nami je určitá sila, ktorá sa prejavuje životom spoločenstva.- Nespomína sa, že by si niečo učil?- Ja som učil, ale nie slovami. Ak chceš niekoho o niečom presvedčiť, nehovor mu o tom, ako to má urobiť, ale mu to najprv ukáž. My sme chceli ukázať život v skutočne pravom spoločenstve a aj keď nám to hneď na začiatku nešlo bez problémov, všimli si nás, že sme iní.- Pane, ja sa mnohokrát snažím druhých presvedčiť slovami. Oddnes chcem skúsiť vždy najprv skutky, a až potom, keď sa ma spýtajú, podložím ich slovami.
