- Pri akej príležitosti si využil výpovednú hodnotu tohto obrazu?- Bolo to vtedy, keď sa učeníci preplavili za mnou a zabudli si vziať chlieb. Mali iba jeden jediný a vedeli veľmi dobre, že by ich nezasýtil. Vedel som, že sú myšlienkami iba pri chlebe, preto som to chcel využiť.- Boli ochotní ťa počúvať?- Nebolo to jednoduché, stále boli myšlienkami pri svojich hladných žalúdkoch a hneď nepochopili, čo som myslel pod kvasom farizejov a saducejov.- Ako si získal ich pozornosť?- Pripomenul som im, že pre mňa nie je problém rozmnožiť chlieb a nasýtiť veľký zástup. Sami boli pri tom a zbierali zvyšky, ktoré už ľudia nevládali zjesť.- Pochopili, že sa nejedná o chlebový kvas?- Potom už áno. Uvedomili si, že náuka farizejov a saducejov zbytočne zväčšuje príkazy a zákazy a tak celú vieru robí menej nadčasovou, podliehajúcou rozkladu. Pochopili, že ich učenie sa vzdialilo od pôvodného Božieho zámeru, až natoľko, že zabudli na to hlavné, k čomu Boh viedol svoj ľud.- Ako mali vedieť, ktoré zo zákonov sú nadčasové a ktoré časom stratili platnosť?- Postupne, ako dokázali chápať, som im odkrýval nezmyslenosť niektorých obradov, ktoré boli nezmyselné najmä vtedy, ak odvádzali pozornosť od toho hlavného – milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého.- Farizeji a saduceji na to nekládli dôraz?- Kládli, no tieto zákony postavili na roveň rôznym obradným zákonom. Dodržiavali mnohé zvyky a pravidlá a mnohé podstatnejšie veci im pretekali pomedzi prsty.- Na čo nemali zabúdať?- Nemali zabúdať na to, že niet zbožnosti bez obety. Postupne som ich učil, že skutočná zbožnosť nie je obetovať Bohu niečo zo svojich vecí. Boh od človeka vyžaduje milosrdenstvo, čiže dobroprajný postoj voči všetkým. Tam, kde sa príliš rozmôže obradnosť, milosrdenstvo sa dostáva do úzadia a to je škoda. Láska iba vtedy nie je len prázdnym slovom, ak dokáže vzbudiť konkrétny čin obetavosti.- Pane pomôž mi v dnešný deň urobiť jeden skutok viery. Nie nejaký nekonkrétny, ale skutočný, ktorý aj mne pripomenie, že viera bez skutkov je mŕtva.
