Nie je jednoduché prepracovať sa k poznaniu, k akému dospel Dávid. Ten otvorene svojmu protivníkovi do očí povie, že z jeho rúk sa pomsty nedočká, pretože "Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti". Mnohí ľudia stratia trpezlivosť a nechcú čakať na spravodlivosť, ktorú namelú Božie mlyny, pretože tie síce melú isto, ale melú pomaly. Je pravda, že Boh je voči nám vo veľkej výhode. On vidí život každého človeka pred sebou ako jeden celok. My naopak najmä na našich protivníkoch vidíme iba kúsok z tohto života a navyše, chybou našej pomýlenej optiky, iba tú časť z toho kúska, ktorá ukazuje tie jeho horšie vlastnosti.Ak chceme splniť požiadavku na milovanie svojich nepriateľov, musíme sa usilovať na ľudí viac pozerať ako Boh, a menej ako ľudia. Musíme si uvedomiť, že nie sme schopní posúdiť skutky a najmä pohnútky človeka, ktorého poznáme iba povrchne. A najmä to, že svojich nepriateľov nepoznáme väčšinou inak ako povrchne. Vieme priveľa informácií o ich zlých vlastnostich a skutkoch, a primálo o tých dobrých. Myslím si, že nepoviem nič nové, ak poviem, že najviac nepriateľstiev je medzi národmi a ľuďmi, ktorí sa vzájomne poznajú príliš málo. Ak poznať znamená milovať, tak nepoznať má veľmi blízko k tomu, aby to znamenalo nenávidieť...Ježiš nemá problémy byť voči nám náročný a vyžaduje lásku k nepriateľom, vyžaduje od nás, aby sme žehnali tých, čo nás preklínajú a prenasledujú, vyžaduje nastavenie druhého líca. Chce nám v tom pomôcť, preto nám odporúča postaviť sa do kože toho druhého človeka, odporúča prastaré zlaté pravidlo: "Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" Nezabúda upozorniť, že to nie je iba odporúčanie, ktoré by bolo iba tak vypovedané do vzduchu. Pripomína nám: "Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám." Môžeme sa rozhodnúť aj nenávidieť, priať druhému zle, ubližovať, no musíme počítať s tým, že to isté čaká nás.Aj dnes sa budeme rozhodovať, budeme si vyberať ako sa zachováme voči našim nepriateľom. Malo by to byť také správanie, ktoré by nás samých, ak by sme to zažili na vlastnej koži zo strany nepriateľov, prekvapilo aj potešilo. Nepriateľský a neprajný postoj od druhých nás obyčajne ponorí do väčšieho nepriateľstva a do väčšej neprajnosti voči nim. Naopak milosrdný a odpúšťajúci postoj nás vedie k tomu, aby sme aj my boli takí. To, že dobro víťazí nad zlom, nie je iba vysnený záver rozprávok. Je to o tom, že ak sa aj skutočne zlí ľudia, možno naši nepriatelia, stretnú so skutočným dobrom, možno od nás, celkom určite ich to pohne k lepšiemu. Otázkou zostáva iba to, či k našim nepriateľom dokážeme byť skutočne dobrí, tak, ako bol Dávid k Saulovi, tak, ako bol Ježiš k tým, ktorí ho ukrižovali.
