Ako by mu nestačilo rozoštvať študentov, skúša nakoľko sú mu verní aj jeho dôchodcovia, ktorým bez problémov siahol na ich obľúbené výpredaje v hypermarketoch. Keď to človek zosumarizuje a zamyslí sa nad jeho plagátovým heslom "Ide o ľudí a ide o Slovensko", tak mu napadne o akých ľudí mu vlastne ide a o aké Slovensko. Vieme, že mu ide o jeho ľudí. Veď o to ide každému. Možno maličký rozdiel je v tom, že málokto sa zastaví len pri tom. O aké Slovensko mu ide, je vidieť nie z jeho predvolebných sľubov, pretože tie má len pre oko diváka, ale z jeho skutkov. O Slovensko socialistické, klientelistické, nacionalistické, centralizované s veľmi silným vplyvom štátu, kde sa len dá. O Slovensko so zhoršujúcim sa podnikateľským prostredím, s čoraz horšou vymáhateľnosťou práva, s čoraz väčším porušovaním základných práv a slobôd človeka...Keby bol dedičným vládcom v nejakej monarchii, museli by sme držať hubu a krok, pretože on by bol naším pánom. V demokracii je však naším zamestnancom. Nemôže si svojmu zamestnávateľovi dovoliť povedať, že nevysvetlí, kde pomíňal peniaze, ktoré mu zveril. Nemôže si dovoliť prijímať také zákony, ktoré jeho a jeho kumpánov zvýhodňujú, a ktoré zamestnávateľa stoja čoraz väčšie prostriedky. Nemôže sa zaťať a tváriť sa ako drzý žiak pred tabuľou, ktorý učiteľke povie, že odpoveď vie, ale nepovie, a že mu aj tak nedá päťku, lebo jeho otec je sponzor školy. Zamestnávateľ má právo vedieť ako jeho zamestnanec nakladá s jeho majetkom. Má právo vyžadovať od zamestnanca, aby sa prestal venovať svojim fuškám, a aby začal pracovať na tom, kvôli čomu bol do zamestnania prijatý. V opačnom prípade ho musí prepustiť z práce skôr, kým nenarobí ešte väčšie škody.
