Vpálili do školy bez toho, aby sa niekoho pýtali, či tam môžu prísť. Bolo im úplne jedno, že hrubo porušili povinnosť požiadať o vstup a súhlasné stanovisko o prijatí. Keď ich náš školník našiel už vnútri v budove, rázne ich požiadal, aby opustili budovu, keďže nie sú prihlásení. Na to mu oni povedali, že sú dohodnutí so mnou. Kým sa on za mnou prišiel spýtať, či je to pravda, mal som hodinu "Práca s počítačom", a samozrejme som o ničom nevedel, vošli dnu a veselo natáčali. Pravidlá základnej slušnosti o potrebe sa ohlásiť, sa asi v tejto televízii nenosia.Keď ich pán školník požiadal, aby opustili budovu, začali ho natáčať a vyhrážali sa mu, že pustia to, ako ich vyhadzuje. On im chytil kameru a tlačil ju smerom dolu, aby sa neobjavil na ich zábere. Na to sa oni na neho, na staršieho človeka rozkričali, že kamera stála niekoľko sto tisíc, a on nemá právo sa jej dotknúť. Neskôr sa vyjadril, že za svoj dlhý život takých drzých ľudí ešte nestretol. Keď sa ukázala pani riaditeľka školy, hneď jej strčili pod nos mikrofón a vyzvedali sa, aký má názor na mňa, ako na svojho zamestnanca. Povedala, že sa nebude vyjadrovať a prosila ich, aby opustili budovu a nenatáčali, keďže sa dopredu neohlásili. Oni jej prisľúbili, že to nenatáčajú, no neskôr sme sa dozvedeli, že klamali, všetko natáčali...Krik a rozruch, ktorí títo ľudia spôsobili doľahol až ku mne do počítačovej miestnosti. Zišiel som dole a spýtal som sa ich, čo si prajú. Odpovedali mi, že po sídlisku sa o mne vedú rôzne reči, aby som sa k nim vyjadril. Ja som im odpovedal, že ma nezaujíma aké reči sa hovoria, že im nepoviem nič na kameru, nech tam uvedú moje stanovisko, že sa k ničomu nebudem vyjadrovať podobne, ako sa nevyjadrujem k ohováraniam a osočovaniam už niekoľko rokov, a poprosil som ich, aby opustili školu, pretože my sa chceme venovať vyučovaciemu procesu. Spustili reči, že sa musím vyjadriť, pretože som vraj platený z ich daní. Nepochopili, že ja som sa vyjadril, moje vyjadrenie bolo, že sa k tomu nebudem vyjadrovať. Z toho si však nemôžu nastrihať, čo sa im hodí...Tu by sa to celé mohlo skončiť, stačilo pochopiť a odísť, no trvalo to ešte skoro celé dve hodiny, kde sme my aj oni volali ich nadriadeným, aby sme našli z tohoto stavu východisko. Oni sa nám jednostaj vyhrážali, že uverejnia, ako ich vyhadzujeme zo školy, a uvedú to ako reportáž o tom, ako sa bojuje proti slobodám médií. Niektoré vyjadrenia na nich z našej strany boli už aj ostrejšie a nebolo by nám príjemné, keby ich so svojím komentárom odvysielali, no rozhodli sme sa nevzdať sa. Nepochopili naše vysvetľovanie, že touto svojou reportážou sa idú postaviť na stranu úžerníkov, ktorí sa nechcú presťahovať, pretože prídu o svoje rajóny, nepochopili ani to, že najviac proti mne broja práve najväčší neplatiči. Redaktor s kameramanom to nechceli pochopiť, boli zvyknutí, že ako farár som pre nich bol človek odetý do červeného súkna...Drzo som si ich odfotografoval a povedal som im, že o ich správaní napíšem na blog a uverejním tam aj ich fotografiu. Ešte stále ju mám vo svojom mobile, a ak to bude nutné, uverejním ju aj s patrične ostrým článkom. Naliehali, aby som k svojmu článku uverejnil aj ich vyjadrenie. Povedal som, že súhlasím, urobím to, ak vo svojej reportáži prečítajú môj článok z blogu. Novinári majú svoju slobodu, no končí tam, kde začína naša sloboda, sloboda bežných ľudí. Celé to dopadlo tak, že som privolil na to, že sa im vyjadrím na kameru, keď na vlastné oči uvidím, a keď na vlastné uši počujem, k čomu sa mám vyjadriť. Vtedy mi povedali, že či prídem do ich štúdia, aby som si to pozrel. Povedal som jednoznačné áno, čo ich poriadne zarazilo. Do svojho štúdia ma nepozvali, a materiál natočený v ten deň nakoniec neodvysielali. Je jedno, aká televízia to bola, aj keby sa takto správala televízia z Hornej Dolnej, takéto správanie si nemôže dovoliť.Čo dosiahli? Keď sa tu nabudúce bude niečo diať, som ochotný vyjadriť sa iba do tej televízie, s ktorou takéto negatívne skúsenosti nemám. Aj reportéri STV tu na nás raz išli ako na malé deti, a mysleli si, že môžu všetko. Po ostrom článku na blogu a po viacerých telefonátoch na vedenie televízie sa nám nakoniec za svojich reportérov ospravedlnili. Svojím serióznym prístupom dokázali, že ich (zatiaľ) môžeme považovať za seriózne médium. Táto v článku opísaná, nemenovaná televízia to neurobila, nech nie sú prekvapení, ak naše vyjadrenie pre nich bude pozostávať z takejto vety: "Nehnevajte sa, ale pre vašu televíziu iné vyjadrenie ako to, že sa nevyjadrujeme, nezostalo. Ak sa dočkáme z vašej strany slušného správania, aj vy sa dočkáte z našej strany reakcií. Spoliehanie sa na drzosť a na slabú vymáhateľnosť práva vám nedáva právo na to, aby ste nás obmedzovali."Novinári a reportéri naozaj nemôžu všetko. Musia si uvedomiť, že skončila doba, kedy mohli beztrestne porušovať pravidlá. Ak ich to nenaučili na škole, kde študovali, ak im novinárska etika a slušnosť nehovorí nič, je na nás, aby sme im nedovolili všetko. My aktívni blogeri, to máme ľahšie. Vedia, že aj keď obvykle používame iba zbrane ľahšieho kalibru, a väčšinou iba na obranu, máme v rukách vplyv na to, aby ich televíziu viacerí ľudia začali považovať za neseriózne médium, a ich peoplemetrické peniažky pôjdu smerom dole na úkor iných médií, kde už pochopili, že aj normálna slušnosť sa musí stať súčasťou správania reportérov...
