
Milosrdenstvo po latinsky je "misericordia". V presnom preklade to znamená zľutovné srdce, teda srdce, ktoré sa dokáže nad druhým zľutovať, dokáže mu odpustiť, dať mu novú možnosť, ľudovo povedané šancu. Dnešnú nedeľu si pripomíname, že Boh nám dal šancu znova vstávať, keď sme padli a chceme vstať a aj to, že aj my sa k ľuďom máme správať podobne.Dnešnú nedeľu čítame o tom, ako Ježiš dáva apoštolom moc odpúšťať hriechy. Hovorí im: "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané". Túto moc im udeľuje až po svojom zmŕtvychvstaní. Až po ukrižovaní sa otvorili prúdy milosti, z Ježišovho prebodnutého boku pramenia všetky sviatosti. Voda je prameňom krstu a odpustenia hriechov a krv je prameňom Eucharistie.Boh je milosrdný, teda dáva možnosť začať znova a dáva k tomu aj silu. Milosrdenstvo najlepšie pochopíme vtedy, ak si uvedomíme jeho protiklad. Týmto protikladom je závisť. Závisťou diabla prišli na svet hriech a smrť a milosrdenstvom prišlo odpustenie a život. Človek, ktorý druhému závidí, sa teší z toho, keď je druhý na tom horšie ako on.Je to presne ako v tom pravdivom vtipe o slovenskej náture. Boh v ňom ponúkol Slováčikovi, že mu dá, po čom túži, ale že susedovi dá dvakrát toľko. Niežeby nič nepotreboval. Zišli by sa aj peniažky, aj polia, aj domy... Ale pozerať sa celý život na to, že sused má dvakrát viac? To teda nie! Preto si "pragmaticky" poprosil: "Pane Bože, tak mi teda vylúpni oko a susedovi obidve..."Byť milosrdný znamená tešiť sa z úspechu, zdravia aj bohatstva druhého. Znamená to zbaviť sa rovnostárstva a dopriať múdrejším a šikovnejším, aby sa mali lepšie ako my a dokonca sa tešiť z ich úspechu. Byť milosrdným znamená prestať závidieť a z celého srdca sa tešiť z toho, že niekto je v niečom lepší ako ja. Znamená to dopriať druhému z celého srdca, zľutovať sa nad tým, že ma predstihol. Nie je to jednoduché. Iba silé osobnosti dokážu mať túto vlastnosť...