Samotná redakcia časopisu si predsavzala, že sa bude pridržiavať takýchto zásad: "V časopise chceme otvárať problémy, učiť sa diskutovať, vymieňať si názory, spoznávať sa, vedieť o sebe, spolupracovať... Uprostred mediálnej stratégie strachu a bombastických senzácií, vyžívajúcich sa v aférach rôzneho druhu a v prezentovaní vrážd a násilia, až z toho krv v žilách tuhne, chceme zobrazovať pozitívne aktivity a ukázať, že ak sa chce, tak sa dá aj čosi urobiť. Oproti alternatíve uspokojiť sa s ateistickou tlačou stojí alternatíva vytvoriť živý, dynamický kresťanský časopis. Vytvoriť ho spoločne."Priznám sa, že ich časopis som do rúk vzal iba sporadicky, pretože k mnohým informáciám, ktoré ponúkali na svojich stránkach, som sa vedel dostať aj inou cestou. Poznám reakcie mnohých ľudí na tento časopis, a dlhé roky časopisu naozaj nebolo čo vyčítať. Neboli zaspatí a vedeli aj zdravo podpichnúť a púšťali sa aj do tém, ktoré sú považované za kontroverzné. Môj osobný pocit je ten, že dlhé roky to dokázali robiť naozaj s úctou k pravde a s úctou k osobám, ktorých sa ich články dotýkali. Zdalo sa, že sa stávajú zrelým časopisom, uvedomujúcim si svoje možnosti, aj svoje limity.Nesledoval som posledné čísla pred odobratím cirkevného schválenia, mám však informácie o tom, niektorým témam sa začali venovať viac ako ostatným a púšťali sa do čoraz viac kontroverznejších polemík. Do polemík, ktoré sa úplne bežne konajú na univerzitnej pôde medzi ľuďmi, ktorí na zmenu určitých stereotypov majú vplyv, ktorí ale vedia, že sú to problémy, vyžadujúce si svoj čas a citlivý prístup. Je to jednoducho o tom, že diskutovať je možné všade, no diskutovať s dosahom na zmenu určitých vecí je možné iba na určitých fórach, ktoré majú kompetenciu veci pohnúť dopredu.Dospelí ľudia zákonitosti dialógu - sféra záujmu a sféra vplyvu a ich vzájomné prekrývanie, poznajú veľmi dobre. Puberťáci musia spoznať, že nie všetko, čo by chceli zmeniť sa dá zmeniť hneď tu a teraz. Keď si to uvedomia, stávajú sa z nich dospelí ľudia, schopní pokojného dialógu, ktorý nachádza riešenia a dokáže ich rozdeliť do rôznych rovín. Riešenia možné ihneď, riešenia možné v dohľadnej dobe a riešenia vo veľmi dlhom časovom horizonte približujúcemu sa niekedy až k nekonečnu. Človek, časopis, rozhlasová či televízna relácia, všetci ktorí tieto zákonitosti nerešpektujú, potrebujú čas na dozretie, iba ak by im stačilo, že sú bulvárom, lebo bulváru nejde o hľadajúci dialóg, iba o zaujatie.Mnohí poznajú iba informáciu o tom, že cirkevné schválenie bolo odobraté, málokto však pozná, že pre týmto krokom boli redaktori časopisu Zrno viackrát vyzvaní k tomu, aby sa pridržiavali svojich zásad a nenechali sa strhnúť osobnými problémami, či antipatiami len niektorého z redaktorov. Na viaceré upozornenia a na pozvanie k dialógu o hľadaní riešenia zo strany redakcie časopisu podľa mojich informácií vôbec nereagovali. Buď boli časovo zaneprázdnení, alebo to nepovažovali až za také dôležité. Je to škoda, nič však nie je stratené. Stačí vstúpiť do vzájomnej diskusie a otvorene a citlivo vyriešiť daný stav.Ja osobne som presvedčený, že aj na jednej aj na druhej strane je potenciál na to, aby časopisu bolo opäť udelené cirkevné schválenie, a aj na to, aby časopis uverejňoval aj témy, ktoré sú kontroverznejšie. Na to je však potrebný dialóg, a na dialóg sú potrební aspoň dvaja. Bolo by škoda, ak by tento časopis, ktorý toľké roky bol vzpruhou pre mnohé mladé generácie katolíkov, ale aj komunikáciou s hľadajúcimi a neveriacimi, zakapal nakoniec na neochote sadnúť si k okrúhlemu stolu. Časopis Zrno je na najlepšej ceste k tomu, aby dospel, získal zrelosť a zachoval si tvár, a aby naďalej bol prínosom pre našu Cirkev na Slovensku. Táto cesta sa volá maturita - skúška zrelosti. Mnohí im držíme palce a modlíme sa aj za nich, aj za otca arcibiskupa, aby ich oživený dialóg bol na prospech nám všetkým. Chceme časopis, ktorý bude najmä mladým reprezentovať ZRelosť, Nádej a Orientáciu.
