Túto novú zmluvu, totiž novú zmluvu vo svojej krvi uzavrel Kristus a povolal si zo židov i pohanov ľud, ktorý by nie podľa tela, ale v Duchu splynul v jedno." Tento Boží ľud má svoje charakteristické vlastnosti. Členom tohto ľudu sa môže stať člen akéhokoľvek národa, členstvo vychádza z narodenia sa "z vody a Ducha", čiže vierou v Krista a krstom. Hlavou tohto ľudu je Ježiš Kristus a telom je mesiášsky ľud, ľud, ktorý je pomazaný Duchom Svätým. V tomto ľude sa žije sloboda a dôstojnosť Božích detí, ktorá vychádza z toho, že v ich srdciach býva Duch Svätý ako v chráme. Základným zákonom tohto ľudu je nové prikázanie milovať tak, ako nás miloval Kristus. Z toho vyplýva aj poslanie byť soľou zeme a svetlom sveta - šíriť jednotu, nádej a posolstvo záchrany. Človek sa môže zachrániť len v Božom kráľovstve, v tom, ktoré začal na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on sám nezavŕši na konci vekov.Byť členom Božieho ľudu neprináša len výsady, ale vyplývajú z toho aj určité úlohy. Tieto úlohy vyplývaju z toho, že všetci členovia sú povolaní byť "kňazmi", "prorokmi" a kráľmi". Úlohou kňaza je prinášať obety Bohu a byť mostom medzi ľuďmi a Bohom, mostom, po ktorom sa človek môže dostať bližšie k Bohu. Úlohou proroka je ohlasovať pravdu. Táto úloha nie je zverená len tým, ktorí prijali na seba záväzok služobného kňazstva, veď Boží ľud má nadprirodzený zmysel pre vieru (sensus fidei). Z toho zmyslu nevychádza len neochvejné vytrvanie vo viere, ale aj prehlbovanie jej chápania, aby Boží ľud neustále žil a zmýšľal vo svete tak, ako by v ňom žil a zmýšľal Ježiš, keby tu teraz žil s nami. Úlohou kráľa je byť jednotiacim princípom, priťahovať všetkých ľudí k jednote tak, ako to urobil Ježiš na kríži. Toto kraľovanie nespočíva v tom, že sa človek nechá obsluhovať, ale v tom, že slúži. Deo servire regnare est - Bohu slúžiť znamená kraľovať. Členovia Božieho ľudu sú povolaní slúžiť podľa slov "čokoľvek ste urobili jednemu z mojich najmenších, mne ste urobili" najmä chudobným a trpiacim.Cirkev nie je len nejaké zoskupenie ľudí okolo Ježiša, je jeho telom. Je pravda, že počas jeho života tu na zemi si vybral niektorých učeníkov, aby boli spoločníkmi jeho života, no dáva im najavo, že tu ide o viac. Ostaňte vo mne a ja ostanem vo vás, kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Cirkev nie je len zhromaždená okolo Ježiša, je zjednotená v ňom, v jeho tele. K tomuto zjednoteniu dochádza najmä vo sviatostiach krstu a eucharistie. Je to jednota v rôznorodosti, ktorá rešpektuje rozličné služby, a ktorá víťazí nad každým ľudským rozdelením. "Už niet Žida, ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi". Cirkev je jedno telo, telo, ktorého Hlavou je Kristus: ona žije z neho, v ňom a pre neho, on žije s ňou a v nej. Cirkev sa zvykne označovať aj ako Kristova nevesta. Ježiš sa sám označil aj za jej "ženícha". On ju miloval a vydal za ňu seba samého.Cirkev sa nazýva aj chrámom Ducha Svätého. Už svätý Augustín povedal, že čím je náš duch, čiže naša duša, pre naše telo, tým je Duch Svätý pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev. Duch buduje telo rôznymi spôsobmi. Robí to prostredníctvom Božieho slova, krstom, cez sviatosti, ktoré dávajú vzrast a uzdravujú, cez milosť udelenú apoštolom, cez čnosti, ktoré človeku pomáhajú konať dobré skutky, a tiež cez osobitné milosti, ktoré zvykneme nazývať aj charizmy. Tieto charizmy sú špeciálne dary, ktoré pomáhajú človeku podujať sa rozmanité diela a úlohy spojené s obnovou a ďalším budovaním Cirkvi. Charizmy bývajú buď mimoriadne, alebo jednoduché a skromné. Keď mi niektorí najmä kňazi povedia, že pre mňa je ľahšie pracovať s Rómami ako pre nich, lebo ja vraj mám na to mimoriadnu charizmu, zvyknem odpovedať, že jedinú charizmu, ktorú si uvedomujem, je obyčajná láska ku všetkým ľuďom. Uvedomujem si to, že Ježiš nám kázal milovať všetkých ľudí. Nepovedal, že Rómov máme milovať menej. :-)Všetky charizmy sú zamerané na budovanie Cirkvi, na dobro ľudí a na potreby sveta. Charizma nie je darom pre konkrétneho človeka, on ho dostáva na všeobecný úžitok. Ak by niekeho nejaká mimoriadna charizma, napríklad charizma uzdravovania, viedla k tomu, že by sa vyvyšoval nad ostatných, veľmi skoro by o túto charizmu prišiel. Niektorí hovoria, že dnes je preto tak málo mimoriadnych chariziem, lebo máme málo ľudí, ktorí sa vyznačujú mimoriadnou pokorou. Jedným zo základných znakov pravosti je ten, či ju človek prijíma ako službu, ktorú vykonáva v duchu lásky. Pastieri Cirkvi, najmä biskupi, sa majú usilovať neuhášať Ducha, všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré. Je to pre nich veľmi náročná úloha, pretože si to vyžaduje mať silnú vieru, pokoru, hlboký zmysel pre službu, a ruku na pulze doby...
