Súčasné znenie zákona a o poskytovateľoch sociálnych služieb v podstate znamená praktické uzákonenie monopolu miest, obcí a VÚC na vykonávanie sociálnych služieb a vytvorenie podmienok pre hospodárske zruinovanie neverejných poskytovateľov služieb. Čo to znamená v praxi? Ak sa v dôchodku napríklad budete rozhodovať medzi štátnou a súkromnou opatrovateľskou službou, budete si môcť vybrať len štátnu, lebo štát postupne súkromné zlikviduje. Ak budete chcieť pre svojich starnúcich rodičov vybaviť kvalitnú opateru nejakej súkromnej služby, ktorá to robí profesionálne, lebo jej záleží na jej dobrom mene, možno zostane len pri chcení. Buď takúto službu nenájdete, alebo bude veľmi drahá, lebo štát plánuje podporovať len štátnych poskytovateľov týchto služieb.Takéto správanie ma vedie k zamysleniu, načo vlastne máme štát. Nie náhodou na to, aby za peniaze občanov poskytoval také služby, ktoré potrebujú? Kto je tu zákazníkom a kto pánom? Pochybuje niekto o tom, že v súkromných opatrovateľských ústavoch je lepšia starostlivosť ako v štátnych? Keď sa povie štátny podnik, nemôžem si pomôcť, ale napadnú mi pri tom tieto synonymá: nehospodárny, neefektívny, nezodpovedný, málo komunikatívny, neosobný, nepružný... Dúfam, že sa na dôchodku nedožijem toho, že jedinou možnosťou pre mňa bude dožiť svoj život v nejakom štátnom opatrovateľskom ústave. Držím palce poslancom, aby túto diskrimináciu zastavili..."Návrh novely zákona odstraňuje nerovnosť príležitostí poskytovateľov sociálnych služieb a hrubé narušenie proporcionality pri poskytovaní sociálnych služieb a jednoznačne ukladá povinnosť poskytnúť finančný príspevok neverejnému registrovanému subjektu poskytujúcemu sociálne služby, ak si poskytovateľa sociálnych služieb slobodne vybrala fyzická osoba odkázaná na sociálnu službu."
