Je potrebné uctiť si kráľa. Najmä toho dlho očakávaného, o ktorom všetci hovorili, že to bude už asi ten Mesiáš, ktorý mal prísť. Už nemusia čakať iného. Z jeho skutkov je zrejme, kto je to. Uzdravuje, rozmnožuje chleby, vyháňa diablov, kriesi. To je kráľ, akého by chcel mať každý národ. Navyše má súcit s trpicimi, chudobnými a utláčanými. Nedohasína hasnúci knôt a vždy hovorí pravdu. Vládca na jedničku. Rozprávka o dobrom kráľovi sa stáva skutočnosťou. Bude to dôstojný nástupca kráľa Dávida. Porazí Goliáša, ktorým v tomto prípade bola pyšná Rímska ríša.Už chýba iba maličkosť. Presvedčiť mocných, aby ho uznali za kráľa, aby ho korunovali. Veď asi preto prišiel tu do Jeruzalema, kde je chrám, srdce a pýcha národa. Patrilo sa, aby tu na tomto posvätnom mieste obnovil kráľovstvo Izraela. Preto toľké nadšenie nad jeho vstupom do mesta. Táto radosť prekričala všetko ostatné.Medzi rečou spomínal niečo o tom, že má trpieť. Určite myslel na budúce vladárske povinnosti a dobyvateľské útrapy. Veď nebude jednoduché opäť rozšíriť kráľovstvo a posunúť hranice tam, kde boli za Šalamúna. Určite ich povedie vo vojnových ťaženiach a pomôže im ako kedysi podrobiť si národy. Najskôr okolité a potom aj tie ostatné. Veď ríša Mesiáša musí byť väčšia ako bola tá Šalamúnova.Kde sa na nich budú hrabať nejakí občania Ríma. Ich kráľovstvo bude rozdrúzgané, lebo stálo na hlinených nohách. Takto to predpovedal prorok Daniel. Z kameňa sa stáva veľký vrch a už onedlho zaplní celú zem. Preto je potrebné stáť po boku nového kráľa, ktorý dnes slávnostne vstupuje do mesta Jeruzalem, aby tam bol slávnostne povýšený.Bude povýšený, ale nie v meste. Vonku za hradbami. Tí, čo kričali hosanna, budú kričať ukrižuj. Tie isté ústa. Nadšenie vystrieda sklamanie. A my sme dúfali, povedia, dúfali sme, že on vykúpi Izrael. Bohu sa zapáčilo vykúpiť svet bláznovstvom kríža. Nečudujme sa ľuďom tých čias, že to nepochopili. Ešte ani my sami to veľakrát nechápeme. Ak by sme chápali, viac by sme milovali kríž, tento kráľovský trón nového Kráľa kráľov...
