Tri dni som nič nejedol. Nebolo jednoduché zniesť otázky a pohľady priateľov, ktorí si mysleli, že mi šibe. Žil som vtedy v komunite, kde "odber stravy" bol súčasťou každodenného rituálu a ja som sa svojím rozhodnutím sa pre "zdravotnú" trojdňovú hladovku stal na tri dni čiernou ovcou komunity. Viacerí nepochopili, že som si to iba chcel vyskúšať, či také niečo zvládnem. Nebolo to pre mňa v podstate nič nové. Na strednej škole som súťažne robil dorasteneckú kulturistiku a pred súťažou sme vždy potrebovali zhodiť zopár kíl. Prvé dni bývajú najhoršie, potom si človek zvykne, alebo lepšie povedané, odvykne si jesť...Niečo podobné prežíva človek, ktorý sa vzďaľuje od duchovnej potravy. Nemyslím tu na ľudí, ktorí ju nikdy neokúsili a teda nevedia, o čo prišli. Myslím tu na ľudí, ktorí určitý čas žili duchovným životom a dali sa sa na cestu duchovnej hladovky. Táto hladovka je oveľa nebezpečnejšia ako tá telesná. Neprináša so sebou pálčivý pocit vnútra v prvých dňoch, neprináša očividnú malátnosť a únavu v neskorších dňoch. Nie je taká nástojčivá a možno práve preto je nebezpečnejšia ako tá telesná. Veľakrát si pri nej v jej začiatkoch totiž človek "anorekticky" nahovára, že sa duchovným veciam venuje na svoj vkus až príliš.V začiatkoch sa zdá, pomôžu výhovorky, že sme ešte nestretli pastierov, ktorí by nám poskytli poriadnu duchovnú potravu. Môže to byť pravda, ale je smiešne, ak sa takto dnes vyhovára dospelý človek, ktorý si vie zaobstarať všetky informácie okrem tých, ktoré by pre neho mohli byť duchovnou potravou. Čudujeme sa, že nám veľa chýba a nechceme, aby naším Pastierom bol Pán. Zdá sa nám ponižujúce byť ovcami a namiesto sprevádzania na bohaté paše a k tichým vodám radšej vydržíme duchovný hlad. Nenachádzame pokoj, lebo ho nehľadáme v jeho zdroji, v Bohu.Pribúda osamelých, opustených, bezradných. Pribúda ľudí, ktorí sú ako ovce bez pastiera a blúdia. Niekedy sa aj my sami cítime blbo a čudujeme sa, že nespokojné je naše srdce aj napriek tomu, že hľadáme zo vštkých síl. Hľadáme, ale nie pri zdroji. Namiesto osviežujúcej pokojnej vody sa pokúšame hasiť svoj smäd teplou brečkou obalenou množstvom reklamných sloganov, lebo inak by sme po nej nesiahli. Náš smäd táto brečka neuhasí, náš duchovný hlad neduchovná potrava nenasýti. Potrebujeme sa naučiť mnohým veciam, potrebujeme duchovne žiť. Mohli by sme na to hľadať tisíce dôvodov. Stačí však iba jeden. Sme duchovné bytosti a nespokojné bude naše srdce, kým nespočinie v Bohu...
