Ak sú katolíci, mali by uzavrieť manželstvo v kostole, aby to nebola iba nejaká zmluva, ale sviatosť. Mali by, ale nemusia, ak sa sami rozhodnú inak. Majú právo rozhodnúť sa inak, a niesť si za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Môžeme s ich rozhodnutím nesúhlasiť, no nemáme právo ich nútiť, aby sa sobášili v kostole. Ak sa nechcú sobášiť v kostole predpísanou formou, musí tu byť niekto, kto ich zosobáši podľa občianskych zákonov. Túto všeobecne prospešnú úlohu zastávajú poslanci, a je na poslaneckom zbore, aby si to nejako podelili, podobne ako aj ostatné služby v prospech ľudí, ktorí ich zvolili.Ak sa niektorí z poslancov rozhodnú, že namiesto tejto služby chcú vykonávať inú, je to iba o dohode medzi poslancami. Ich rozhodnutie s vierou však nemá nič spoločné, a už vôbec nie s kánonickým právom. Neviem odkiaľ vzali to, že by im kánonické právo niečo také zakazovalo. Chcú byť „katolíckejší“ ako katolicizmus, no sú iba smiešni. Predpokladám, že verejnosť, ktorá je naladená silno protikresťansky, si na ich rozhodnutí zgustne. Ak chcú aj naďalej trvať na tom, že túto službu vykonávať nebudú, a nemajú predpísané, že ju majú všetci poslanci ako náplň pracovnej povinnosti, nech rýchlo dajú vedieť, akú prácu, napríklad v sociálnej oblasti budú vykonávať namiesto sobášenia. Je to na nich, aby svojím postojom dokázali, že nie sú fundamentalisti, a že vedia o tom, že dobrý kresťan je ten, ktorý je zároveň dobrým občanom tejto vlasti. A dobrý občan si plní svoje povinnosti zodpovedne. Tak, aby sa nikomu nestala škoda, ale aby sa mnohým pomohlo. Ich výhrada svedomia nemá nič spoločné s náukou Katolíckej cirkvi. Jedná sa iba o ich vlastné pomýlené svedomie, podľa mňa beňovsky škrupulózne, ktoré nemá nič spoločné s oficiálnym učením Cirkvi. Oficiálne učenie Cirkvi totiž rešpektuje slobodu rozhodnutia každého človeka.
