Cirkev sa musí zo všetkých síl usilovať o sociálne zmeny, ktoré by viedli k skutočnému vyslobodeniu človeka, k jeho rozvoju a pokroku. Cieľom je presadiť také sociálne zmeny, ktoré by viedli k tomu, aby celé ľudské spoločenstvo mohlo nažívať v pokoji a aby nastal naozajstný pokrok pre všetky sociálne vrstvy. Cirkev si uvedomuje, že pokrok nie je možné dosiahnuť iba zlepšovaním technológií a produktivity práce, skutočný pokrok nie je možný bez celkového zlepšenia mravnosti. Sme svedkami toho, že v bohatých krajinách pribúdajú nielen najbohatší, ale aj najchudobnejší, ktorí sa do osídiel chudoby dostali práve vďaka nízkemu mravnému povedomiu najbohatších.Cirkev si uvedomuje, že musí presadzovať, aby všeobecne platné mravné normy platili aj na spoločensko-hospodárskom a politickom poli. Krádež je vždy krádežou. Ak kradne chudobný, je to krádež. Ak zamestnávateľ nevyplatí spravodlivú mzdu, aj to je krádež. Aj klamstvo je vždy klamstvom bez ohľadu na to, či klame žiačik v škole, alebo politik svojim voličom. Cirkev upozorňuje aj na to, že závažnosť skutkov sa meria podľa toho, ako a koľkým krádež, či klamstvo ublížilo. Usilovanie sa o spravodlivosť a obranu práv ľudskej osoby má priamy súvis s náboženským a nadprirodzeným cieľom poslania Cirkvi. Cirkev je presvedčená o tom, že svet bude vtedy spravodlivejší, ak bude zameraný na Boha cez Ježiša Krista, že záchrana človeka je v jeho mravnom pozdvihnutí vo všetkých oblastiach jeho života.
