Pre pochopenie človeka a jeho spoločenských vzťahov sú dôležité tri kľúčové otázky. Prvou je dôstojnosť ľudskej osoby, ktorá vychádza z toho, že každý človek je zložený z duše a tela. K dôstojnosti ľudskej osoby patrí aj dôstojnosť a schopnosti ľudskej inteligencie a dôstojnosť mravného svedomia. K pochopeniu človeka nemôžeme obísť vznešenosť slobody, ktorá mu bola daná ako aj skutočnosť hriechu, kedy človek svoju slobodu použije sám proti sebe, a privádza ho to k tajomstvu smrti. Dôstojnosť ľudskej osoby hovorí o tom, že medzi človekom a Bohom je vzťah, ktorý vyvrcholil včlenením Krista do stredu ľudského života a ľudských dejín.Ak chceme pochopiť človeka musíme si uvedomiť aj druhú kľúčovú otázku, ktorou je nutnosť a jednota ľudského spoločenstva. Človek je spoločenský tvor a okrem rôznych menších skupín vytvára jednu veľkú skupinu, ktorou je ľudstvo. Spoločným cieľom ľudstva by malo byť spoločné dobro, ktoré má mať všeobecný rozsah. Nemôžeme pritom zabudnúť ani na jednotlivca, ľudská osoba má mať v spoločenskom živote prvenstvo. Rozpor medzi osobným a spoločným vyvoláva rozbroje, ktoré nevyriešime bez úcty a lásky ku všetkým, i k protivníkom. Základom riešenia problémov musí byť rešpektovanie základnej rovnosti všetkých ľudí, a to nepôjde bez prekonávania hraníc individualistickej etiky. Nielen ľudstvo ako celok, alebo nejaká jeho časť, ale aj každý človek si musí uvedomiť svoju spoluzodpovednosť a účasť na všetkých sociálnych projektoch a úlohách.Treťou kľúčovou otázkou je pochopenie hodnoty ľudskej činnosti na zemi. Musíme vychádzať z toho, že človek má cenu viac preto, čo je, než preto, čo má. Musíme si uvedomiť, že všetko to, čo konajú ľudia kvôli väčšej spravodlivosti, rozsiahlejšiemu bratstvu a ľudskejšiemu poriadku v spoločenských vzťahoch, má väčšiu cenu, než pokroky na technickom poli. Úlohou človeka je podmaniť si zem a má právo riadiť jednotlivé stupne spoločnosti úplne autonómne podľa vlastných zákonov a hodnôt. Cirkev pripomína, že tieto hodnoty nemôžu byť v rozpore s Božím stvoriteľským plánom, ktorého cieľom je pokojné a šťastné spolunažívanie všetkých členov ľudskej rodiny. Cirkev si uvedomuje, že nie je ľahké v neustále sa meniacej spoločnosti nachádzať odpovede na tieto otázky. Ponúka ich ako orientácie, aby si človek uvedomil svoje úlohy vo svete a svoje miesto v spoločenských vzťahoch. Človek je aj samostatná osoba, no je aj členom nejakej spoločnosti, preto je potrebné hľadať a nachádzať také riešenia, ktoré sa budú usilovať o dobro jednotlivca a o spoločné dobro celej ľudskej rodiny.
