Je to skutočná usdalosť doložená historickými javmi. Už v roku 56 svätý Pavol píše Korinťanom, že im odovzdal to, čo sám prijal, že Kristus zomrel podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený, zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Máme o tom viaceré dôkazy.Jedným nepriamym je prázdny hrob. Židia nechceli uveriť, že odtiaľ odišiel sám, mysleli si, že ho odniesli apoštoli. Biblia opisuje, cez akú neveru sa aj apoštoli museli prepracovať k viere. Ján videl prázdny hrob i uveril, ako sám píše. Pochopil, že to čo uvidel, nie je ľudským dielom. A potom to začalo...Videli ho, živého. Mária Magdaléna a nábožné ženy. Ježiš využil najrýchlejšiu a najstaršiu spravodajskú službu na svete. Aby to nebolo iba o rýchlosti rozšírenia správy, ktorá sa vraj blíži u tejto najstaršej agentúry k rýchlosti svetla vo vákuu, do agentúry boli pribratí dôveryhodnejší svedkovia. Najskôr sa zjavil Petrovi a potom Dvanástim. Oni potom potvrdili: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi."A tak sa stávajú Dvanásti v prvom rade svedkami toho, že ten Nazaretský žije. Nielen oni. Pavol jasne píše, že sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz. Neobstoja tu tvrdenia, že si to všetko iba vymysleli. Iba blázon by to robil. Byť veriacim v Ježiša nebolo ani trošku populárne. Oni hneď neverili. Neboli mysticky nadšení, boli zronení, prestrašení, neveriaci každej zvesti o tom, že by mohol žiť. Sám Ježiš im vyčítal neveru a tvrdosť srdca.Mysleli si, že vidia ducha. Ak by niekto chcel tvrdiť, že apoštoli si to všetko iba vymysleli, že je to iba výplod iba ich ľahkovernosti, mal by si uvedomiť, že jeho tvrdenie absolútne nesedí s tým, čo sa píše v Biblii. Keby ho neuvideli, keby sa ho nedotýkali a keby s ním nejedli, zostal by z nich iba spolok rybárov, ktorý kašle na nejakého tesára Ježiša, ktorý je navyše z úplne iného fachu.Ježišovo nové telo je však telo "inej dimenzie". Nenachádza sa v priestore a čase, môže sa stať prítomným kde Ježiš chce, a kedy chce. Môže sa zjaviť aj v podobe záhradníka, alebo v inej podobe na akú boli apoštoli zvyknutí. On prešiel zo stavu smrti do iného života mimo času a priestoru. Svätý Pavol o ňom hovorí, že je "nebeským človekom". Nemáme svedkov, ktorí by videli, ako to celé prebehlo. Máme "iba" nepriamy dôkaz prázdneho hrobu a svedectvá apoštolov, ktorí za túto pravdu položili svoj život.Aj Ježiš dal svoj život. On však má moc opäť si ho vziať. Nedá sa určiť, či je to mocou Otca, či je to pôsobením Ducha, alebo vlastnou silou Ježiša. Trojica vždy koná v jednote. To, že Ježiš vstal, potvrdzuje, že všetko čo učil, je pravda. Vstal, ako to sľubovali proroctvá v Biblii i ako to sľuboval sám. To, že vstal, potvrdzuje to, že je Bohom: "Keď vyzdvihnete Syna človek, spoznáte, že Ja som".To, že Ježiš vstal, pre nás znamená veľa. Oslobodil nás svojou smrťou od hriechu a otvára nám prístup k novému životu. "Ospravodlivil" nás tak, že nás znovu uviedol do Božej milosti, aby sme žili novým životom. Adoptoval nás za synov, lebo ľudia sa takto stávajú Kristovými bratmi. A nakoniec z toho vyplýva, že nám dal nádej na naše budúce vzkriesenie. Ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Nemáme už žiť pre seba, ale pre toho, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.Ježiš ako človek so svojou prirodzenosťou vstúpil do Božej slávy. Jeho telo uniklo putám smrti a rozkladu. To, že vstal, dáva nádej aj nám, že ak s ním zomrieme, s ním budeme aj žiť. Zomierať za neho sa dá naraz preliatím svojej krvi, alebo po kvapkách, obetovaním svojho života pre druhých...Na záver jeden vtip.Na vedeckom sympóziu liberálnych katolíckych teológov vystúpil jeden z prednášajúcich s prevratným objavom:- Objavili sme kosti Ježiša Krista, tesára z Nazaretu.Nastalo hrobové zronené ticho, do ktorého sa ozval jeden nadšený výkrik:- Tak predsa žil
