Aby sme pochopili, čo sa vlastne myslí týmto článkom viery, ktorý dnes prekladáme ako "zostúpil k zosnulým", musíme sa vrátiť k tomu, ako si v minulosti ľudia predstavovali zem, nebo, a peklo. Pod zem, do jej nižších častí, umiestňovali miesto pobytu zosnulých. Po hebrejsky sa toto miesto nazývalo "šeól", po grécky "hades" a po latinsky "inferi". Do slovenčiny sa to preložilo ako "predpeklie". Aký bol význam tohto miesta?Na tomto mieste boli podľa Biblie uväznení duchovia zosnulých. Až do čias Ježišovej smrti boli pozbavení videnia Boha bez ohľadu na to, či boli zlí, alebo spravodliví. Všetci žili v očakávaní príchodu Vykupiteľa. Ich údel však nebol rovnaký. To veľmi dobre vykresľuje Ježiš v podobenstve o biednom Lazárovi, ktorý bol prijatý "do Abrahámovho lona".Duše týchto spravodlivých, ktoré v Abrahámovom lone očakávali Spasiteľa, oslobodil Kristus Pán, keď zostúpil do pekiel. Nezostúpil k zosnulým, aby vyslobodil zatratených, ani aby zničil peklo zatratenia, ale aby vyslobodil spravodlivých, ktorí ho predišli. Preto svätý Peter môže napísať vo svojom liste, že evanjelium sa zvestovalo aj mŕtvym. Ježišovo vykúpenie je rozšírené na všetkých ľudí všetkých čias a na všetkých miestach.Kristus zostúpil do hlbín smrti, aby mŕtvi počuli hlas Božieho Syna a aby tí, čo ho počujú, žili. Ježiš, Pôvodca života, svojou smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Vzkriesený Ježiš má odvtedy "kľúče od smrti a podsvetia". Odvtedy sa na meno Ježiš zohýna každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí.V jednej starej homílii je takáto výzva: "Prebuď sa ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych, ja som život tých, čo zomreli."Nevieme, koľkých spravodlivých Ježiš vtedy voviedol do neba. Zmenilo sa veľa. Po smrti nás odvtedy čaká videnie Boha. Nevieme presne čo to je. Malo by to byť však niečo úžasné. Niečo také, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo. Ak od nás odišli naši drahí a žili ako spravodliví, už na Božiu tvár hľadia, alebo sa toho dočkajú. My katolíci veríme, že im toto čakanie môžeme skrátiť. Preto sa za nich modlíme a usilujeme sa šíriť dobro aj za nich, za našich drahých.Prajeme im a vyprosujeme, aby sa im oči rozšírili krásou, aby ich nádherný zvuk neba celkom prenikol a aby do ich srdca vstúpil pocit, ktorý celkom určite ešte nezažil žiaden človek na zemi. Vyprosujeme im nebo. Preto nebudeme iba zapaľovať sviečky. Budeme sa buď nad ich hrobom, alebo na inom cintoríne ticho modliť. A budeme prosiť silu aj pre seba, aby sme dokázali v živote urobiť aspoň toľko dobra ako oni...
