Regulovať, riadiť, zasahovať, bohatým brať a svojim chudobným voličom rozdávať, to je sen každého poriadneho socialistu. V socialistických krajinách to majú ľahšie, nemusia si nikoho z voličov kupovať, budú znova zvolení. Stačí im, keď si kúpia zopár súputnikov a presvedčia ich o tom, že im budú rezervovať miesto pri koryte, pardón politickom a spoločenskom vplyve. Lenže írečitých socialistických krajín je ako šafránu, a navyše je tam nízky rast HDP, teda tam až tak veľmi niet čo rozdeľovať. Preto neodchádzajú do týchto krajín, zostávajú tu, a pokúšajú sa o silný sociálnyistický štát, a ten pri trhovej ekonomike je možný iba tak, že sa bude regulovať, čo sa regulovať dá.Silný sociálny štát sa dá budovať aj tak, že sa zainvestuje do adresnej sociálnej pomoci prostredníctvom vybudovania fungujúcej siete terénnych sociálnych pracovníkov. To však nie je pre nikoho príťažlivé, pretože by sa stratil dojem santapolitikov a santavlády, ktorá plošne všetkým rozdeľuje. Vznikol by regulovaný sociálny systém, ktorý by uprednostňoval tých, ktorí sa chcú vymaniť zo sociálnej siete. Je jasné, že najmä na začiatku by to bolo nákladné, oveľa lacnejšie je dať všetkým svojim voličom plošnú odmenu za to, že do urny hodili ten správny lístok. Je jasné aj to, že by tu bola hrozba straty hlasov. Tí, ktorí sa hlásia k ľavici si nedovolia urobiť to, čo predchádzajúca vláda, ktorá zmenou v sociálnych dávkach zabezpečila, že tí, ktorí pracovali, dostali platy vyššie ako boli vtedajšie sociálne dávky.Keď pozorujem vývoj sociálnej politiky smerujúcej k regulácii a k socialistickému rovnostárstvu, začínam mať obavy o tých, ktorí sa rozhodujú, či sa nechajú vliecť sociálnym systémom, a popritom si načierno zarájú niekde na brigádach, alebo či sa zapoja do radov normálne pracujúcich a platiacich dane. Umelou reguláciou sa totiž nedosiahne nič iné, len to, že tí úspešnejší a snaživejší budú potrestaní za svoje úsilie, a navyše budú označovaní za tých, ktorí okrádajú tento náš sociálnyistický štát. Niekedy uvažujem nad tým, na ktorej hranici sa to buduje posilnený systém ochrany hraníc a neviem, či sa približujeme smerom k Únii, či k Ukrajine. Problém bude asi v tom, že obidve začínajú na písmeno U a mnohí naši úžasní politici sa ešte nenaučili pozerať na Západ a do radov našich slovenských analytikov. Zvyk je zvyk, mnohé roky sme čerpali z "poznatkov a skúseností" nášho veľkého ruského brata.A keď sa ruský brat ako veľký medveď preberie zo zimného spánku, obrátime sa tam, kde ešte zostali zbytky slobodného sociálneho rovnostárskeho sveta. Čína, Kuba, to sú krajiny, kde sa všetko reguluje. Nie nezávisle nejakým trhom prípadne trhovými analytikmi. Ako by sa oni mohli porovnávať s tými, ktorí budovali sociálneistické štáty už od výstrelu Aurory. Oni vedeli veľmi dobre, ako dosiahnuť spokojnosť svojich občanov: "Lacný chlieb, mlieko za dve koruny, a raz za čas Einkesselbuntes". A pre tých nespokojných sa nejaké miestečko vždy našlo. Tam, kde je všetko riadené, tam sa dá zariadiť aj toto. Týmto ľuďom sa umožnilo to, čo sa dnes nazýva rozvoj vidieka, veď Sibír bol väčšinou vidiek. Všetci dúfame, že sa to až tak nezvrhne, pretože pribúda ľudí, ktorí si vedia vážiť úspešných ľudí, ktorí sa majú dobre vďaka tomu, že sú ochotní pracovať viac a kvalitnejšie. A na záver už iba otázka. Ozaj, kto bude regulátor regulátorov regulačného úradu? Je to už obsadené, alebo bude konkurz? :-)
