Iba málo ľudí tvrdí, že sú páchateľmi. Z toho mi vychádza, že populistických diktátorov je na svete oveľa menej, ako skutočných štátnikov, ktorým nezáleží iba na výške preferencií, ale aj na tom, aby uznávané hodnoty demokracie zaznievali aj tam, kde sa to počúva ťažšie. Skutoční štátnici nemajú problém v Číne spomenúť porušovanie ľudských práv aj napriek tomu, že odtiaľ bude z toho dôvodu dovezených menej červených trenírok. Skutoční štátnici nepotrebujú v džamahírii viesť podlizovačné reči, a zosmiešňovať tak nielen svoju krajinu, ale aj celú Európsku úniu, ktorej sme členom. A zakrývať to tým, že ide o rast ekonomiky, je už naozaj úbohosť najhrubšieho zrna.Sú ľudia, ktorých podobné vyhlásenia prekvapia. Takých je už na Slovensku iba málo. Všetci ostatní už pochopili, o čo tu ide. Vôbec nezáleží na kompetentnosti ministrov, nejde o to, či sa rozhodnú urobiť nejaké opatrenia, či nie, či s nimi niekto, teda ten jeden najzodpovednejší, predebatuje nastávajúce kroky. To, či kroky boli potrebné či nie, predsa ukáže čas. Je rozhodujúce, ako to vnímajú občania, ktorí svoju vôľu občanov vyjadria v prieskumoch preferencií politických strán. Veď my sme predsa slobodnou krajinou, kde slobodne počúvneme to, čo boľševisticky vyjde z prieskumov, ako vôľa väčšinových voličov.Nasadli ste na kolotoč, nuž teda sa vozte a nehubujte! Veď predsa spokojnosť rastie každý deň o kúsok a po každom vianočnom štedrom rozdávaní dokonca o dva kúsky. Že pribúda nespokojných s takýmto kolotočom, a že hrozí, že sa nám z toho zakrúti hlava a príde nám všetkým zle? To je potrebné nechať tak. Veď Slovač sa baví a zakiaľ sa tu u nás z podozrivých nestávajú rozhodnutím jedného človeka páchatelia, sme na tom ešte stále dobre. Až dovtedy si ešte stále môžeme namýšľať, že žijeme v demokratickej spoločnosti, kde nie sú ohrozené základné ľudské práva, a nie v džamahírii...
