Najviac by mňa osobne mrzelo to, keby sa to riešilo iba ako problém financií a pracovných miest tých, ktorí dnes v týchto ústavoch pracujú. Je pekné, že máme dostatok pracovníkov aj aj financií na to, aby o deti v detských domovoch bolo dobre postarané, oveľa dôležitejšie je však postarať sa o to, aby deti do detských domovov a do reedukačných ústavov vôbec nemuseli ísť. Nebude jednoduché rozhodnúť, či to patrí školstvu, či sociálnej sfére, pretože je potrebné prihliadať na viaceré okolnosti.V prvom rade si musíme uvedomiť, že sociálna práca na Slovensku je väčšinou iba v plienkach. Úlohou väčšiny sociálnych pracovníkov je udierať pečiatky na tie správne tlačivá, a iba veľmi málo je tých, ktorí by pracovali v teréne. Štát radšej daruje darček svojim voličom dôchodcom na Vianoce namiesto toho, aby zaplatil niekoľko stoviek sociálnych pracovníkov. Zdá sa, že ak sa nenájdu financie z Únie, tak terajší terénni sociálni pracovníci končia. Sociálna kuratela je tiež iba v plienkach, málokedy sa stáva, že by sa kurátor zaujímal o to, ako sa rodičia správajú voči svojim deťom. Školstvo je podľa môjho názoru momentálne v starostlivosti o deti niekoľko krokov pred sociálnou oblasťou.Na druhej strane školstvo nemá dosah na riešenie sociálnej situácie v rodinách, na prevenciu, aby deti z rodiny neboli odňaté, nemá dosah na to, aby sa rodiny sanovali, aby sa urobilo všetko preto, aby deti z rodín nemuseli odísť. Školstvo nemá dosah na to, aby sociálne dávky, ktoré končia napríklad v nenásytnom gágore otca opilca, dostal do rúk sociálny pracovník, ktorý ich použije na to, čo rodina skutočne potrebuje. Sociálny sféra, ak by bola funkčná, by na tieto veci dosah mohla mať, ak by sa správne nastavil systém tak, aby bol adresný, a aby mu záležalo na sanácii rodín viac, ako na tom, aby mali detské domovy a reedukačné centrá naplnené.Viem, že momentálne prebieha pomerne dosť ostrá diskusia na tému komu by mali patriť reedukačné ústavy a viem aj to, že obidve strany majú dostatok argumentov na to, aby balík peňazí určený na riešenie tohto problému končil práve u nich. Ja osobne dúfam, že diskusia naberie iný smer. Taký, aby spoločne hľadali riešenie, ako zabezpečiť to, aby sa čo najviac detí cítilo bezpečne v kruhu svojej prirodzenej rodiny. Aby sa neuvažovalo len o o riešení situácie detí v detských domovoch, aby sa rozbehol nielen program sanácie menej funkčných rodín, ale aj program preventívneho pôsobenia v lokalitách, kde je riziko, že deti budú končiť v detských domovoch. Všetkým by nám malo záležať na tom, aby každé dieťa malo milujúcu rodinu...
