Ja osobne si myslím, že ani náhodou. "Diskusie" na túto tému si v skutočnosti málokedy takýto názov zaslúžia. Väčšinou v nich ide o dotlačenie protivníka do kúta, kde by mal skončiť zahádzaný špinavou bielizňou tých, ktorí urobili chybu. Zdá sa, akoby tej špinavej bielizne bolo potrebné čo najväčšie množstvo, aby sa zastrelo, kto aký podiel viny má na tom, čo sa tu v tomto období dialo. Nikto nepochybuje o tom, že v tomto období sa neprávom ublížilo veľkému počtu obyvateľov nášho štátu a je zaujímavé, že najpriaznivejšie z toho vyviazli tí, ktorí tvorili podhubie toho všetkého - bezcharakterní ľudia.Bežní ľudia žili svoj život a nestarali sa do toho, veď sa ani nemohli, či im vládne cisár pán, či prezident a či diktátor. Podhubie na umožnenie zmeny tvorili tí, ktorí z toho vedeli vyťažiť. Najskôr boli arizátormi židovského majetku, po vojne sa z nich stali osloboditelia krajiny po boku víťaznej sovietskej armády, neskôr sa dostali do vedúcej úlohy našej strany a vlády. Jednoducho boli vždy pripravení a ochotní postaviť sa do čela s tými, ktorí sa do toho čela obvykle nečestne prepracovali. Voči takýmto ľuďom si málokto dovolil v tom čase zdvihnúť svoj hlas podobne, ako si to dnes nedovolia mnohí voči tým, ktorí nám vládnu a zo spoločného rozdávajú členom svojich rodín.Ak už sa má o niečom diskutovať, nech to v prvom rade robia odborníci. Nech oni operujú faktami, ktoré objasnia podiel viny ľudí žijúcich v tomto období. Myslím, že oni sa budú vedieť na tento problém pozrieť nie selektívne, ako keby to bol problém jedného človeka. Ani, to čo robia súčasné strany nie je práca ich vodcu, aj keď on si aj za to zlé aj za to dobré obyčajne "zlízne" za všetkých. Príbehy jednoduchých ľudí tých čias poukazujú na to, že tí na popredných miestach by nespravili nič, keby nebolo dostatok prisluhovačov plných strachu a zištnosti schopných konať podlo a zákerne. Ak poukazujeme na hanebný postoj mnohých v tomto období, poukazujeme na jednu zo stránok slovenskej povahy, poukazujeme na našu vlastnú hanbu.Nemôžem si pomôcť, ale pri čítaní diskusných príspevkov niektorých diskutérov a ich postojov, si mnohých z nich viem predstaviť v uniformách SS, v uniformách pohotovostných oddielov HG, v uniformách ŠTB, či v nenápadných šatách udavačov, ktorí si považovali hlásiť na potrebné úrady to, že sused učiteľ bol pokrstiť dieťa na tretej dedine. Hanba toho všetkého zlého, čo sa dialo za Slovenského štátu počas vojny, čo sa dialo potom, a aj toho, čo sa deje teraz, padá na hlavy nás všetkých. Zlí sú veľmi často silní iba preto, lebo tí dobrí sú veľmi často slabí a namiesto vlastného zlepšovania radšej poukazujú na chyby tých zlých.
