Pre každého učiteľa je vždy veľkým nebezpečnstvom myslieť si, že on sa do veci musí rozumieť viac ako jeho žiaci. Nie vždy tomu našťastie býva tak. Prvotný význam slova pedagóg je ten, že je to človek, ktorý vedie deti za ruku. Aj učitelia zákona však nehlásajú svoju pravdu a zákon v prvom rade viaže ich samých. Boh veľakrát v Biblii napomínal tých, ktorí majú ľudí viesť po ceste k nemu, aby v prvom rade po tejto ceste išli oni sami.Je tu nebezpečenstvo, že učitelia chcú iba učiť a napomínať a zabúdajú svedčiť. Dnešný svet prijíma učiteľov iba vtedy, ak žijú to, o čom hovoria, teda ak sú svedkami. O každom povolaní máme vytvorenú ideálnu predstavu, ktorú by podľa nás ľudia žijúci toto povolanie mali napĺňať. Máme svoju predstavu o ideálnych rodičoch, o ideálnych učiteľoch, o ideálnych lekároch aj o ideálnych kňazoch. Málokedy nájdeme človeka, ktorý by naše očakávania o ideále naplnil tak, aby sme boli spokojní.Ja si pamätám, ako ma raz pohoršilo vyjadrenie jedného bohoslovca, ktorý študoval za kňaza. Ja som bol prvák, on piatak. Keď som sa ho spýtal, prečo sa vlastne rozhodol, že sa stane kňazom, odpovedal mi takto: "Je pre mňa ľahšie zdvíhať kalich ako krompáč." Stal sa kňazom, a podľa mňa mal radšej dvíhať ten krompáč. Každé povolanie má však ľudí, ktoré ho nežijú naplno, nie iba kňazské.My, kňazi to máme oproti ostatným o to ťažšie, že sa od nás očakáva, že nebudeme iba "špecialistami" na to, čo je dobré a čo zlé, ale že sa budeme sami správať ako ideály, vzory. Čaká sa od nás, že budeme morálnou autoritou. A vyžadujú to od nás všetci. Aj zlí rodičia, aj zlí učitelia, aj zlí lekári... Ba dokonca najviac kritickí sú voči nášmu správaniu ľudia, ktorí sú najmenej zodpovední vo svojom povolaní. Bude to asi tým, že na druhých nám najviac prekážajú naše vlastné chyby. Kritika ľudí, ktorí žijú tak, ako by mali, nás naopak zahanbuje a posúva nás dopredu.Týmto všetkým som nechcel povedať, že nemáme povinnosť žiť podľa svojho presvedčenia. Nechcel som povedať, že ak to od nás právom očakávate, nemáte pravdu. Iba som chcel pripomenúť, že aj my sme ľudia a usilujeme sa podľa svojich síl žiť svoje povolanie naplno. A tak, ako je medzi vami veľa tých, ktorí nežijú svoje povolanie byť dobrým otcom, matkou naplno, aj medzi nami sa nájdu takí, ktorí nežijú tak obetavo, ako by mali.Nevykrikujme si po sebe svoje chyby. Pomáhajme si navzájom plniť svoje povolania. Všímajme si okolo seba viac tých, ktorí žijú naplno ako tých, za ktorých sa hanbíme. Dobra je okolo nás viac ako zla aj keď sa o ňom rozprávame menej. My kňazi chceme pomáhať vám, aby ste si svoje miesto v živote statočne zastali. Vy pomáhajte nám, aby sme boli v prvom rade pontifexmi - staviteľmi mostov medzi Bohom a ľuďmi, aby sme sa nesprávali ako páni nad dedičným podielom, ale ako ministrami - služobníkmi Boha a ľudí. Aby sme vám neukazovali cestu k Bohu, ale aby sme ju spolu s vami hľadali.Ak urobíme chybný krok, napomeňte nás. Modlite sa za nás, aby sme boli lepší a hlavne nás povzbudzujte svojím vlastným príkladom. Aj na nás kňazov viac zaberajú príklady ako slová. Pre mňa je vždy osobne veľkým povzbudením stretnúť človeka, ktorý statočne bojuje na svojom mieste. Slová dokážu pohnúť, ale iba príklady dokážu pritiahnuť...
