Alebo sme leniví, aby sme nastavili imigračnú politiku tak, aby sa tu dostali tí, ktorí naozaj budú ekonomický prínosom pre spoločnosť, a spolu s nimi aj tí, ktorí budú prínosom v iných oblastiach? Môžeme to riešiť tak ako doteraz. Úplnou izoláciou a uzavretím sa. Môžeme vopchať hlavu do piesku a tváriť sa, že globálne svetové problémy sa nás netýkajú. Nebolo by to čestné. Svet sa globalizuje a prináša to so sebou nové výzvy a nové posuny v myslení. Mnohým by možno bolo lepšie v zabehaných koľajách, ale takto by sa ochudobnili o to dobré, čo globalizácia so sebou prináša. Od národných štátov a od národného zmýšľania sa musíme posunúť ďalej - k vnímaniu všeľudskej rodiny.Cudzích môžeme totiž vnímať dvojako. Buď ako ohrozenie, alebo ako obohatenie. Ohrozia nás vtedy, ak sa neposunú v myslení oni, a ak sa neposunieme my. Obohatia nás vtedy, ak my prijmeme bohatstvo ich kultúry a oni to naše. Toto je ideál, ku ktorému sa musíme usilovať sa priblížiť. Musíme počítať s tým, že hlavne v prvých fázach budovania vzťahu si nebudeme rozumieť. Ak by snme zostali len pri nich, tak sa navzájom ochudobníme. Ak však prijmeme podnety k rastu, ktoré vždy vychádzajú zo stretu s nepoznaným, sme na najlepšej ceste k tomu, aby sme sa obohatili. Je múdre chrániť to svoje za každú cenu? Aj vtedy keby nás cudzie, tým že stane aj naše, mohlo obohatiť?
