Pochopil. Neprišiel vládnuť, ale slúžiť. Sklame mnohých, aby potešil všetkých. neprišiel kázať a zatracovať bezbožníkov. Neprišiel na nich zvolávať ohnivé plamene ako to bolo za čias Sodomy. Doba od čias Sodomy pokročila a aj ľudstvo urobilo niekoľko krôčikov vpred. Ľudia sú pripravení meniť svet a začať u seba. Aj Ján Krstiteľ sa k tomu pričinil. Zburcoval mnohých k revolúcii vlastného vnútra. K revolúcii života, ktorá ničí všetko mŕtve. Nie tým, že by to pálila, ale tým, že vlieva novú miazgu, nový život.Porast buriny a divých kríkov sa neodstraňuje. Nalomené trstiny sa naštepujú na nový kmeň. Viničné ratolesti neprinášajúce úrodu sa odstrihnú od starého koreňa, ale iba na chvíľku, na krátky čas, kým nebudú prenesené na nový Vinič. Bolestivý rez bolí iba chvíľočku. Hasnúce knôty sa neodstránia a nenahradia sa dlhšími, ktoré by dočiahli na ubúdajúci olej. Nie je to potrebné, lebo do lámp sa prilieva nový olej, olej, ktorý dáva jasnejšie svetlo.Nezačína to hneď po krste. Ježiš odchádza na púšť, aby sa túto náročnú úlohu pripravil. Aby ľudskému v sebe nechal vďaka Božskému dorásť, aby to bolo hlboko ľudské. Aby sa to dostalo do bodu, kde sa ľudské miesi s Božským a vytvára to nový chlieb. Chlieb pre všetkých. Aj pre tých, ktorí nemajú čím zaplatiť, lebo až doteraz boli nalomenou trstinou a hasnúcim knôtom a nemajú zatiaľ žiadne zásluhy.Máme ho počúvať. Ale nie ako burcujúceho kazateľa. Nie ako kráľa, ktorý ohromuje svojou mocou a mocným zástupom svojich verných. Keď sa jeho Cirkev kedykoľvek priklonila na stranu mocných, uškodilo jej to. Ak ktokoľvek z mocipánov Cirkvi panoval mocou a nemal pokornú moc nad svojím panovaním, viac Ježišovi uškodil ako pomohol v budovaní jeho kráľovstva. Máme takých predstavených, ktorí by sa na mieste Ježiša hneď po krste rozbehli na tlačovku, kde by zdôraznili svoju dôležitosť. A máme, vždy sme mali, a aj budme mať takých, ktorí obľubujú pôst púšte. Ten pripravuje na naozajstné ohlasovanie evanjelia, ktoré nie je iba v kázaní.Apoštol Ján nám zaznačil kázeň prvého pápeža Petra. V nej pripomína, čo robil Ježiš po návrate z púšte. Chodil, dobre robil a uzdravoval. Takúto Cirkev chcel vybudovať Ježiš. Cirkev, ktorá chodí za človekom a nečaká na neho, kým príde. Cirkev, ktorá sa každému usiluje pomáhať nie iba z kazateľského prestolu. Cirkev, ktorá uzdravuje posadnutých kultúrou smrti. Je zaujímavé, ako ľudia donekonečna dokážu opakovať staré chyby. V každom období sa nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že získaním väčšej moci a väčšieho vplyvu pomôžu viacerým ľuďom. Ohlasovanie evanjelia nie je o moci a o vplyve. Je to iba o službe. O službe všetkým, najmä o službe hasnúcim knôtom a nalomeným trstinám.Nesúďme, slúžme. Nenaprávajme, podopierajme. Nesfukujme, dolievajme olej. Na rany druhých, ktoré utŕžili od života, aj od nás. Buďme pripravení zdôvodniť svoju nádej, ale pyšne sa nechváľme, ak stojíme, lebo nevieme, či sa o chvíľočku nazapotácame.Máme Kráľa s "nekráľovským postojom". Takého, až sa nám zdá, že ho nikto nebude nikdy rešpektovať. Dejiny nás presviedčajú o opaku. Ľudia sa vždy nechali strhnúť Ježišom, ak im ho niekto správne predstavil a "nezoškaredil" im predstavu o ňom - o milosrdnom, slúžiacom Kráľovi kráľov...
