Záujmom zamestnancov aj odborárov na prvom mieste musí byť to, aby bol dopyt po kvalitnej pracovnej sile. Znižovanie nezamestnanosti a rozvoj profesií, kde je potrebná vyššia kvalifikácia, smerujú k tomu, že "pánom" nie je iba zamestnávateľ, ale aj zamestnanec, ktorý dokáže ponúknuť to, čo potrebujú vo viacerých podnikoch - jeho pracovnú silu. Takýto človek si vyberie podnik, ktorý mu najviac vyhovuje, a aj cez skúseného odborára si dokáže vydobiť také pracovné podmienky, ktoré budú pre neho prijateľné. To však platí iba vtedy, ak je zamestnávateľ natoľko začiatočník v ľudských zdrojoch, že si nedokáže vážiť to, akým prínosom je pre neho práve takýto zamestnanec.V podnikoch s jednoduchou výrobou v krajoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde na každé pracovné miesto čaká pred bránou ďalších desať pracovníkov, by mala byť práca odborára iná. Mal by sa usilovať, aby sa zamestnávateľ nevozil po zamestnancoch. Má sa starať o to, aby boli dodržiavané všetky predpisy, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú zo zákona, a aby sa do do kolektívnej zmluvy dostalo čo najviac z toho, čo zabezpečí, aby zamestnanec svoju pracovnú silu nepredával príliš pod cenu. Zamestnanec tam obvykle trochu pod cenu ísť musí, pretože zamestnávateľ zamestnáva v prvom rade kvôli zisku, a tam ponuka pracovníkov prevyšuje dopyt. Odborár je tam v záujme zamestnanca, no aj zamestnávateľa, ktorému pripomína, že so znížením celkovej nezamestnanosti si bude musieť viac vážiť kvalitnú pracovnú silu, a bude ju musieť aj lepšie zaplatiť, lebo ináč sa bude musieť presťahovať do "lacnejšieho" kraja.Odborári nie sú partnermi vlády. Majú byť partnermi zamestnancov aj zamestnávateľov. Ich úlohou je byť komunikátorom a "facilitovať", uľahčovať hľadanie takého riešenia, ktoré povedie k vyššej spokojnosti zamestnancov aj zamestnávateľov. To, že sa súčasné odbory stavajú na stranu vlády, a v prvom rade bojujú za to, aby mali teplé dobre platené miestečka, ich nectí. To, že namiesto boja za zníženie odvodového zaťaženia bojujú za opatrenia, ktoré povedú buď k prepúšťaniu, alebo k pomalšiemu vytváraniu nových pracovných miest, poukazuje na to, komu sa zapredali, koho sú partnerom. Mali by si uvedomiť, že ich degradácia na obyčajných "milicionárov" v prvom rade uškodí ich reputácii. Ich skutočnou úlohou je byť v podnikoch ľuďmi, ktorí sa usilujú hľadať riešenie typu vyhrám/vyhráš, riešenia, z ktorých má úžitok aj zamestnanec, aj zamestnávateľ.Naše podniky potrebujú odborárov, ale iba funkčných, nezapredaných...
