Kresťania v prvých storočiach boli presvedčení, že svet bol stvorený kvôli Cirkvi, kvôli tomu, aby ľudia dostali účasť na Božom živote. Boli dokonca presvedčení o tom, že Cirkev je cieľom všetkých vecí, v nej sa majú ľudia zhromaždiť v Kristovi. Bolestné udalosti ako pád anjelov a hriech človeka, dopustil Boh iba ako príležitosť a prostriedok na to, aby ľudstvo pochopilo, ako ho Boh miluje. Zhromažďovanie Božieho ľudu sa začalo hneď, keď hriech zničil spoločenstvo ľudí s Bohom a spoločenstvo ľudí medzi sebou. Toto zhromažďovanie Cirkvi bolo reakciou Boha na chaos, ktorý vyvolal hriech. Toto nové zjednocovanie sa deje skryto vnútri každého národa. Veď Bohu je v každom národe milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.Vzdialená príprava na zhromažďovanie Božieho ľudu sa začala povolaním Abraháma, ktorému Boh sľubuje, že sa stane otcom veľkého národa. Bezprostredná príprava sa začína vyvolením Izraela za Boží ľud, tento Izrael má byť znamením budúceho zhromaždenia všetkých národov. Už proroci však obviňujú Izrael, že porušil zmluvu a zachoval sa ako prostitútka. Ohlasujú novú a večnú zmluvu, ktorú uzavrel Kristus. On základy svojej Cirkvi položil ohlasovaním blahozvesti, čiže príchodu Božieho kráľovstva, ktoré bolo už veľmi dávno prisľúbené v Biblii. On založil nebeské kráľovstvo na zemi. Cirkev je vlastne Kristovo kráľovstvo už teraz prítomné. Toto kráľovstvo žiari ľuďom v Kristovom slove, v jeho skutkoch a v jeho prítomnosti. Kto prijme Ježišovo slovo, prijíma jeho kráľovstvo.Zárodkom tohto kráľovstva je "maličké stádo" tých, ktorých Ježiš prišiel zvolať okolo seba. On je ich pastierom a oni tvoria aj jeho pravú rodinu. Tých, ktorých takto okolo seba zhromaždil, naučil nový spôsob konania a aj ich vlastnú modlitbu. Svojmu spoločenstvu dal aj štruktúru, ktorá bude trvať až do úplného zavŕšenia Kráľovstva. Ustanovil Dvanástich s Petrom ako ich hlavou. Keďže predstavujú dvanásť kmeňov Izraela, sú základnými kameňmi nového Jeruzalema. Dvanásti a iní učeníci majú účasť na Kristovom poslaní, na jeho moci, ale aj na jeho údele. Musia počítať s tým, že tak ako prenasledovali Ježiša, budú prenasledovať aj jeho nasledovníkov. Zrodenie Cirkvi sa uskutočnilo Ježišovým sebadarovaním na kríži, ktoré anticipoval v ustanovení Eucharistie na Zelený štvrtok. Začiatok a vzrast Cirkvi naznačujú krv a voda, ktoré vyšli z jeho otvoreného boku. Tak ako bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama, tak bola Cirkev zrodená z jeho prebodnutého srdca.Boh vedel, že pre ľudí nebude ľahké prijať to, akým spôsobom sa zrodila Cirkev. Aby ľuďom pomohol, posiela im svojho Ducha. V deň Turíc bola Cirkev verejne zjavená pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi. Cirkev je svojou povahou misionárska, pretože Ježiš ju posiela ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov. Na túto Cirkev vystrojená rôznymi hierarchickými a charizmatickými darmi. Jej úlohou je verne zachovávať Ježišove prikázania lásky, pokory a sebazaprenia. Má ohlasovať Kristovo a Božie kráľovstvo a zakladať ho v každom národe. Cirkev je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi. Zavŕšenie ju čaká až v nebeskej sláve pri Kristovom slávnom príchode. Dovtedy ju čaká púť medzi prenasledovaniami sveta a Božími útechami. Cirkev tu na svete žije vo vyhnanstve, je vzdialená od svojho Pána a túži po plnom príchode Kráľovstva.Nebude to jednoduché. Cirkev aj svet dovtedy čakajú veľké skúšky. Až vtedy všetci spravodliví od Adama, od spravodlivého Ábela až po posledného vyvoleného budú zhromaždení vo všeobecnej Cirkvi u Otca. Boh do svojej Cirkvi neustále povoláva tých, ktorí sú mu milí. A sú tam aj mnohí, ktorí to ani netušia. Veď Bohu je v každom národe milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Báť sa Boha neznamená báť sa jeho trestu za to, že sme niekomu ublížili, znamená to obávať sa, že bude smutný z toho, ako málo sme počúvali jeho hlas, ktorý nás vedie cez naše svedomie.
