V tých časoch a v tom kultúrnom kontexte, do ktorého Ježiš zasadzuje svoje podobenstvo, bola svadba kráľovho syna veľká udalosť. Zvykol sa jej zúčastniť nielen celý kráľovský dvor, ale všetci, nad ktorými kráľ vládol. Ak mal kráľ na starosti iné mesto ako svoje sídlo, staral sa o jeho hradby, o cesty, o bezpečnosť, poriadok a na svadbu svojho syna zvykol pozývať všetkých váženejších občanov ktorých mal na starosti. Svadby zvykli trvať aj niekoľko dní, či týždňov a bývali veľmi okázalé. Nepatrilo sa odmietnuť pozvanie.V Ježišovom podobenstve to však viacerí urobili a to dokonca kvôli triviálnym problémom. Veď ísť na pole, alebo za obchodom nemohlo byť dôležitejšie ako spolu s kráľom oslavovať svadbu jeho syna. Niektorí dokonca aj napadli, či zabili tých, ktorí ich pozývali, preto hnev kráľa bol na mieste. Pripravená hostina však nemohla zostať tak. Jedlo si ľudia vážili viac ako je tomu dnes a mrazničky neboli. Nejde sa však len o to. S takou veľkou radosťou sa človek musí podeliť, lebo by ju sám neuniesol. Preto kráľ pozve pocestných a hostina sa môže začať.Až donedávna som nechápal, prečo kráľ vyhnal človeka, ktorý prišiel bez svadobného rúcha. Veď ak ho zobral z cesty, určite nemal so sebou svadobný odev, veď aj dnes ťažko so sebou niekto nosí šaty, alebo oblek pre prípad, že by ho pozvali na nejakú svadbu. Pochopil som to, až keď som si uvedomil, že kráľ pozvaným zvykol poslať s pozvánkou aj svadobné šaty. Ak ten človek šaty nemal, pravdepodobne ich predal a mal v sebe aj tú drzosť, že na svadbu prišiel bez nich. Bola to hrubá urážka nevďaku voči hostiteľovi.Na svadbu kráľovho syna zvyknú byť kresťania pozývaní minimálne každú nedeľu. Je to pozvanie, ktoré sa nepatrí odmietať, ale treba prísť a oslavovať spolu s Hostiteľom a jeho Synom. Je to svadba, teda to na nej musí žiť so všetkým, čo k svadbe patrí. Na človeka, ktorý by sa posadil za stôl a povedal by, že on dnes jesť nebude, pretože drží diétu, by sa pozerali ako na niekoho, kto asi nevie, kde prišiel. Rovnako zvláštne by sa pozerali na tých, ktorí by zostali pred prahom dverí, alebo by len zízali na tých, ktorí sa zabávajú a oslavujú. K svadbe patrí aj účasť na oslave, aj účasť na hostine...
