Ak sa človek nechce stať fanatikom buď na jednej, alebo na druhej krajnici, je najlepšie ak si uvedomí v čom spočívajú krajnice. Ak je v zime zafúkaná cesta a trčia palice na jednej a druhej krajnici, vieme skoro presne odhadnúť stred. Nie každý kresťan prešiel rovnakou výchovou, a nie každý má rovnaké vedomosti a skúsenosti v oblasti svojej viery. Väčšina z tých, ktorí sú na krajnici, majú právo tam byť, pretože sa tam dostali preto, lebo sa usilujú zmýšľať, hovoriť a konať podľa toho, čo považujú vo svedomí za najlepšie. Majú právo tam byť a presadzovať svoje názory, aj keby sa objektívne mýlili, a pokiaľ nikoho násilím neťahajú k sebe, ale usilujú sa komunikovať svoje názory v trpezlivom dialógu, je potrebné s nimi komunikovať.Čím je vyššia vyhranenosť, tým viac človek vníma rozdiel medzi ním a ostatnými a usiluje sa málokedy hľadať v dialógu, skôr chceo hádkami presvedčiť ostatných, že sa mýlia, ak sa na diamant pravdy pozerajú z inej stany ako on. Hádkami a cirkusom sa nič nevyrieši, nikoho to neobohatí a neprivedie k tomu, aby si diamant pravdy obzrel z viacerých strán. Aj princíp, ktorý je úplne jasný a jednoznačný, môže na svojej jednoznačnosti stratiť, ak sa začne hľadať spôsob jeho aplikovania do spoločnosti. Je ľahké sa dohodnúť na tom, že niečo je zlé, nie je ľahké sa dohodnúť na tom, ako tomu zlu zabrániť, lebo ciest na odstránenie zla je veľa, a nie všetky sú rovnako vhodné a priechodné v každom čase.Sme ľudia a nechávame sa unášať svojimi emóciami, najmä vtedy ak nás obvinia že tvrdíme niečo, čo vôbec netvrdíme. Tí najpravicovejší a najľavicovejší z nás sa usilujú čo najväčší počet ľudí presvedčiť o tom, aby zmýšľali presne tak ako oni. Pravda sa nemá ani natláčať, ani presadzovať, má sa iba ohlasovať a čím pokojnejšie sa to robí, tým skôr privedie poslucháčov k tomu, aby sa nad ňou zamysleli. Nemali by sme zabúdať, že každé vyhraňovanie sa vedie k tomu, že niekto sa pripraví o možnosť poobzerať si diamant zo všetkých strán.
