
"Po prečítaní rozhovoru novinárky Táni Čornej s Annou Botošovou, novou splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity (Sme 14.07.07), som nadobudol presvedčenie, že ona bude schopná dobre organizovať riešenie rómskej problematiky, lebo ju dokonale pozná, jej podstatné príčiny, nielen ich následky. Samozrejme výsledky jej práce budú závislé nielen od finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii, ale aj od stanovených priorít a hlavne od toho, ako sa jej podarí získať ochotných a obetavých pracovníkov na kontaktnú prácu priamo v teréne. Rozhodol som sa podporiť tie aktivity a názory, ktoré považujem za správne a ktoré poznám aj z vlastnej skúsenosti. Za základ mojej úvahy beriem aktivity na Luniku IX.1. Situácia Rómov v r.1948-1989Po roku 1948 nová socialistická vláda začala aj problematiku Rómov riešiť revolučne, radikálne podľa hesla: "Po starom sa žiť nedá!" Zakázala kočovanie, ničila rómske osady, prideľovala im byty v mestách, dala im prácu (pracovať bolo povinnosťou). Neskôr pre nich stavala celé štvrte - napr. v Rimavskej Sobote ľudovo nazývanú "čierne mesto". V tom čase na Slovensku bolo mnoho biedy. Uvediem príklad jej viditeľného prejavu, a to množstvo malých domčekov zo surových tehál pod slamenou strechou.Trvalé zamestnanie umožnilo všetkýcm obyvateľom Slovenska, že z "práce vlastných rúk" si postavili nielen nové domy z pálených tehál pod škridlou, ale zvýšili si i celkovú životnú úroveň. Možnosť trvalého zamestnania mali aj Rómovia. A navyše dostávali aj subvencie (iní občania nie!) na zakúpenie pozemku a stavebného materiálu i bytového zariadenia. Ako využili túto šancu, ktorá trvala 40 rokov? Bohužiaľ len nepatrná časť v porovnaní s ostatnými občanmi. (Aj Izraeliti sa po 40 ročnom putovaní púšťou zmenili). Ale dokázali ju aj zneužiť. Napr. v Nitre skupiny Rómov vyčkávali pred obchodom s nábytkom, a za pár "zelených" stokorunáčok skupovali pokladničné bloky od vychádzajúcich. Tie si potom nechávali preplatiť na príslušnom úrade, ktorý nič nekontroloval.Tento 40 ročný a finančne nákladný štátny experiment na celej rómskej komunite, dokonale umožnil poznať (zmapovať) morálku Rómov, ich zvyky a zlozvyky, podstatné príčiny (dodnes platné) veľmi pomalej integrácie Rómov do demokratickej spoločnosti a tiež neúspešnosť tejto cesty. nečudo, že v rokoch 1989 - 1990 sa uplynulé obdobie stalo predmetom verejnej kritiky. V jednej z početných besied, na ktorej sa ostro kritizovali výhody Rómov na úkor ostatných občanov, rómska etnografka z vtedajšej PF v Nitre (dnes UKF) sa vyjadrila, že týmito výhodami štát veľmi ublížil Rómom, lebo ich nenaučil samostatnosti. Toto jej stanovisko považujem za veľmi podstatné, pravdivé a plne vystihujúce hlavnú prekážku integrácie Rómov. je preto veľkou chybou, že sa v nej pokračuje. Táto cesta mala rokom 1989 definitívne skončiť."PS. Nabudúce o ich nezodpovednom rodičovstve a pracovnej morálke...