
V tomto sne som sa ocitol ďaleko od domova, v Taliansku. Cítil som sa nejaký unavený a tak som tam zašiel na kontrolu. Diagnóza bola taká neuveriteľná, že lekár ju prekontroloval dvakrát. Z jeho úst zaznelo:- Máte leukémiu v poslednom štádiu, zostávajú vám tri dni života.Veľmi krátky čas na všetko, čo som v živote chcel stihnúť. Veci, ktoré sa predtým zdali dôležité, úplne stratili na význame a do popredia sa dostali osoby, na ktorých mi záležalo. Tri dni sú príliš krátky čas na to, aby som sa rozlúčil so všetkými priateľmi. Vedel som, že za taký krátky čas je nemožné ich všetkých obehnúť a nevedel som, dokedy mi vydrží ten zbytok ubúdajúcich síl.V tom sne som sa rozhodol, že v prvom rade musím navštíviť svojich rodičov a súrodencov. Tí sú mi najmilší, veľmi by ma mrzelo, keby som im za všetko nepoďakoval. Hneď potom by nasledovala cesta do Košíc na Lunik IX, k mojej súčasnej farskej rodine. Vedia ma niekedy riadne vytočiť, ale mám ich rád. A nakoniec som plánoval sadnúť za počítač a rozlúčiť sa cez net so všetkými priateľmi a s blogérskou komunitou.Keď sa mi tento sen sníval, nemal som ešte umiestnené všetky články z rubriky 7777 myšlienok, toto som v tom sne plánoval ešte dokončiť - dielo, na ktorom som pracoval niekoľko rokov. Je zaujímavé, že vo sne som vôbec necítil hnev nad tým, že musím zo života odísť tak skoro. Cítil som, že som nežil nadarmo, lebo som vždy mal okolo seba dobrých priateľov.Možno niekedy príde ten deň, že narcis sa stane aj mojím kvetom. V dnešný deň si chcem spomenúť na tých, ktorí snívajú o živote bez rakoviny. Takýto život pre väčšinu z nich je zatiaľ krutou realitou, z ktorej sa nedokážu prebudiť...