Bol to muž plný viery a Ducha Svätého. Keď sa apoštoli rozhodli ustanoviť diakonov, bol na prvom mieste zo všetkých kandidátov. Ustanovili ich na "obsluhovanie pri stoloch", čo v podstate znamenalo charitatívnu službu pri hostinách zvaných "agapé", kde sa majetnejší veriaci podelili s tými, ktorí toho mali menej. Bola to aj každodenná pravidelná sociálna služba vdovám, ktorá sa rozšírila neskôr aj na chudobných, siroty a chorých.Okrem pokrmu pre telo sa diakoni starali aj o pokrm pre dušu. Aj Štefan často kázal a jeho kázanie bolo často sprevádzané mimoriadnymi znameniami. Niektorí židovskí horlivci sa ho usilovali mlčať, nemohli však urobiť nič proti Božiemu Duchu, ktorý z neho hovoril. Vedeli, nedokážu s ním komunikovať, preto sa rozhodli, že ho umlčia osočovaním a silou. Príbeh, ktorý sa odvtedy opakoval už veľakrát. Je to spôsob, ako si mocní tohto sveta presadzujú svoju pravdu.Obžalovali ho, že odmieta Mojžišov zákon a pohŕda jeruzalemským chrámom. Boli to obvinenia, ktoré po dokázaní končili smrťou. Štefan pred veľradou predniesol dlhú obhajobu, kde vysvetlil, že Mesiáš mal prísť, a že už prišiel. Dovolil si výčitku, že Židia vlastne zabili Ježiša, svojho proroka, podobne ako zabili mnohých svojich prorokov pred ním. Je samozrejmé že to v nich vystupňovalo nenávisť. nenávisť je vždy ľahšia ako zamyslenie sa nad vlastným podielom viny. Keď im na konci svojej reči povedal, že vidí otvorené nebo a Syna človeka stáť po Božej pravici, bola to posledná kvapka a Židia svoj "dialóg" so Štefanom ukončili tým, že ho ukameňovali.Takýchto procesov sa odvtedy konalo veľa. Procesov, keď namiesto rozumných argumentov nastúpia emócie, najmä nenávisť. Štefan sa nenechal dotlačiť k nenávisti ani voči svojim vrahom. Prosil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha", no prosil aj za svojich vrahov: "Pane, nepripočítaj im to za hriech". Jeho smrť nebola nezmyselná. Mladík Šavol, ktorý by si tiež rád hodil kameňom, no bol ešte mladý a mohol iba strážiť rúcha, sa neskôr stáva Pavlom, apoštolom národov.Tento príbeh sa opakuje veľakrát a pre mňa sa zopakoval aj dnes. Neušli sa mi kamene, iba sprosté vyhrážky. Mohol by som na ten mail odpovedať podobne, no dnešný sviatok mi ukazuje na to, že by som to predsa mal riešiť nejako ináč. Neprestanem ohlasovať to, čo považujem za dôležité. Nie som iba sociálny pracovník, aj napriek tomu, že sociálna práca tvorí nateraz najväčšiu časť môjho úsilia. V prvom rade som ohlasovateľ Božieho slova. Pozval ma k tomu Ježiš, ktorý je Boh a sedí po Božej pravici. On mi dáva silu robiť pre druhých to čo robím aj napriek tomu, že stále sa nájdu takí, ktorí nepochopia, že výchovou Rómov pomáham vlastne im a a ich deťom, a namiesto vďaky mi "napľujú" do tváre...Verím, že svätý diakon Štefan mi dá silu odpúšťať takýmto ľuďom a že mi od Boha vyprosí silu Ducha, aby som ohlasoval radostnú zvesť. Zvesť o tom, že Ježiš Kristus nás zachránil, a pomáha nám byť hlbšie ľuďmi...
