Cirkev to nie je iba spoločenstvo ľudí, ktorí sa rozhodli ísť spoločne jednou cestou. Nezaložili ju ľudia, jej pôvod spočíva v jej založení jediným prostredníkom Kristom. To on ju založil a neprestajne ju udržiava, aby bola spoločenstvom viery, nádeje a lásky na tejto zemi. Cirkev nie je iba organizácia, je to viditeľný organizmus, ktorého úlohou je šíriť pravdu a milosť v prospech všetkých. Neobsahuje len ľudský prvok, má v sebe aj božský. Cirkev je zároveň spoločnosťou, ktorá je vystrojená hierarchickými ustanovizňami, no i Kristovým tajomným telom. Je zároveň viditeľným zhromaždením aj duchovným spoločenstvom. Je zároveň Cirkvou pozemskou aj Cirkvou oplývajúcou nebeskými dobrami.To, čo je v nej ľudské, je zamerané na božské a sa mu podriaďuje, čo je viditeľné, je zamerané na neviditeľné, čo je činnosťou je zamerané na kontempláciu, a čo je prítomné, je zamerané na budúce mesto, ktoré hľadáme. Hlavnou úlohou Cirkvi je zjednocovať ľudí s Bohom. Cieľom Božieho plánu je "zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko". Celá štruktúra Cirkvi je úplne zameraná na svätosť jej členov, ktorá spočíva v odpovedaní na dar Kristovej lásky svojím darom lásky.Cirkev sa nazýva aj všeobecnou sviatosťou spásy. Sviatosť je v podstate pôsobenie Boha cez rôzne znaky. Neviditeľný Boh, ktorý sa pre nás stal viditeľným tak, že si vzal telo z Márie Panny, nám dáva neviditeľnú milosť cez viditeľné znaky. Tieto viditeľné znaky nazývame sviatosti. Sedem sviatostí sú znaky a nástroje, ktorými Duch Svätý šíri milosť Krista. Kristus je hlavou a Cirkev telom. Cirkev je takto tiež jedným zo znakov, cez ktorý Boh dáva svoju milosť. Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného zjednotenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia. Prvým cieľom Cirkvi je zjednocovať ľudí s Bohom, toto zjednotenie prináša jednotu ľudského pokolenia, pretože Cirkev zhromažďuje ľudí zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov.Úlohou Cirkvi je teda zjednocovať ľudí. Aj napriek jej úsiliu vždy rozdeľovala a bude rozdeľovať ľudí. Za niektoré rozdelenia môžu tí jej členovia, ktorí nepochopili skutočné poslanie Cirkvi, a žijú akoby Boha nebolo. Za iné rozdelenia môžu ľudia mimo Cirkvi, ktorí ju vnímajú iba ako ľudskú ustanovizeň, a ktorí sa už dve tisícročia čudujú, ako je možné, že už dávno nezanikla. Niektorí z nich priamo proti Cirkvi bojujú aj napriek tomu, že jej zakladateľ, Ježiš Kristus povedal, že ani brány pekelné ju nepremôžu. A tie sú oveľa mocnejšie ako akákoľvek ľudská moc. Hovorí sa, že čo človeka nezabije, to ho posilní. Ak to isté platí o Cirkvi, tak ju posilní úplne všetko, pretože ju nič nemôže "zabiť". Dokonca tí, ktorí sa jej usilujú najviac škodiť, jej niekedy pomáhajú najviac, pretože krv mučeníkov vždy bola semenom nových kresťanov...
