Už avizované zmeny ma prinútili, aby som zbystril sluch. V každom prípade som musel prepustiť všetkých, ktorí by pracovali cez nás skoro tri roky. Ich zamestnávanie mi neprinášalo zisk, všetko, čo zarobili som im prerozdelil, a ja by som im nemal z čoho vyplatiť odstupné. Keďže som pre nich cez našu agentúru zohnal prácu vždy iba na jeden nasledujúci rok, nemohol som im dať pracovné zmluvy na dlhšie obdobie. Roztvoril by som nad sebou nožnice, z ktorých zovretia by som sa nevyslobodil. Našťastie sme to vyriešili tak, že tí najspoľahlivejší, ktorí už nepotrebujú sociálne sprevádzanie, prejdú k inému zamestnávateľovi, ktorý ich bude viesť ďalej a oni budú pracovať v tom istom pracovnom zaradení čo u nás. Tým ostatným som žiaľ pracovné zmluvy "predĺžiť" nemohol.Všetko je už dopredu rozhodnuté a verejná debata o novom Zákonníku v tomto období je už iba fraškou a populistickým výkrikom do tmy, ktorému jednoduchí zamestnanci väčšinou nerozumejú. Mnohým stačí, ak im sám najdôležitejší prisľúbi, že odteraz budú odborári viac ochraňovať ich práva, ako tomu bolo doteraz. Stačí im, že dostanú prisľúbené, že štát sa postará o to, aby ich "podnikateľskí imperialisti" nevykorisťovali. Odteraz už nebudú pracovať na tých, ktorí im zabezpečujú prácu, budú pracovať na odborárov, ktorí budú hájiť ich práva. Je úplne jedno, že medzi atribúty úspešného trhu práce patria rozmanitosť, pružnosť pracovných vzťahov, ich dĺžky a formy. Pre odborárov je to málo prehľadné.Odborárom sa nepáči pružný pracovný trh. Vtedy si totiž každý nájde zamestnanie, aké mu vyhovuje, a nikto sa nesťažuje, kde sa nikto nesťažuje, niet koho ochraňovať, a kde niet koho ochraňovať, potreba odborov klesá. Podľa správy Svetovej banky "Doing Business 2006" sú väčšími "chudákmi" ako u nás, už iba chudáci odborári v 71 krajinách, v ktorých je Zákonník práce liberálnejší ako u nás, tam sa asi aj oni musia zamestnať, tiež chudáci odborári v 91 krajinách, v ktorých je jednoduchšie prepustiť zamestnanca ako u nás, a chudáci v 166 krajinách, kde sú nemzdové náklady na zamestnanca nižšie ako u nás. Mimochodom, týka sa to 175 hodnotených krajín. Potom už nasledujú iba rôzne "banánistany" a "prvotnopospolné" spoločnosti. Keď budeme vyradení spomedzi týchto hodnotených krajín, ešte stále si môžeme namýšľať, že práve u nás je to lepšie.Je úplne jasné, že zmena Zákonníka práce, tak ako je navrhnutá, nepomôže ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Pomôže iba splniť jeden predvolebný sľub a pomôže zvýšiť dôležitosť odborárov. Mňa osobne to priviedlo k tomu, že tento rok už nebudem zamestnávať okolo 40 ľudí. Zamestnám iba niekoľkých, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť, že nebudú využívať rôzne "výhody" nového Zákonníka práce, ale bude im záležať na tom, aby sme čo najlepšie naplnili naše spoločné poslanie. Je mi to ľúto, ale nebude medzi nimi ani jeden Róm. Pracovať však neprestaneme. To iba v oblasti zamestnávania Rómov. Čas a energiu, ktorú sme venovali zamestnávaniu Rómov, budeme venovať výchove a vzdelávaniu detí.
