Nepotrebujem ekonomickú školu na to, aby som pochopil, že z jeho strany ide o jasné naháňanie peňazí od budúcich poberateľov dôchodkov pre tých súčasných, a tiež pre tých voličov, ktorým sa nechce pracovať. Je mi jasné, že aj vianočné balíčky aj zvýšené sociálne dávky pre tých, ktorí cestujú za prácou sa z niečoho musia zaplatiť. Jeho poradcovia mu poradili, že najlepšie je ísť na ľudí tak, že im naženie strach, strach z neznámej, samozrejme zlej budúcnosti DSSiek. Nebojí sa prirovnať ich k jeho obľúbenému BulMiGlupy invest aj napriek tomu, že riskuje otázky, ako je to vlastne s jeho sľubovaným odškodnením ľudí, ktorí investovali do tejto pyramídovej hry.Z jeho argumentácie bolo jasné, koho chce osloviť. Ľudí, ktorí o ekonomike nemajú ani šajn. Veď koho iného ohúri tým, že zatiaľ sú DSSky v strate. Ukážte mi začínajúcu firmu, ktorá plánuje na trhu fungovať veľmi dlho a ktorá nie je v strate! Byť prvé roky v strate, ísť do úverov, si môže ísť iba firma, ktorá to má do budúcnosti dobre spočítané. Firma, ktorá plánuje ísť do vysokých ziskov. Navyše ak je táto firma pod prísnym dohľadom Národnej banky Slovenska. Operovanie vysokými platmi topmanažmentu je tiež iba pre ľudí neznalých ekonomiky. Neinvestoval by som vo firme, ktorá nemá na to, aby svojich topmanažérov dobre zaplatila. Keby to bol štátny podnik, mal by hromadu zle platených a väčšinou neschopných úradníkov.Pri pohľade na rekcie pána premiéra, ak mám povedať pravdu, mi po chrbte prebehli zimomriavky. Čistá arogancia moci. Keby som bol mladý človek bez záväzkov, radšej by som zo Slovenska odišiel, a vrátil by som sa až vtedy, kedy socializmus s neľudskou tvárou bude bezpečne v minulosti. Tak ako jednal pán premiér, takto nejako si predstavujem jednanie Stalina, či Fidela Castra. A jeho vyhlásenie, že vláda nebude garantovať dôchodok pre ľudí, ak by DSSky vraj zlyhali, ukazuje jeho osobné presvedčenie o tom, že takú vládu akú máme dnes, budeme mať aj vtedy, keď budem na dôchodku. Toto mi vyznelo ako pohŕdanie ľuďmi na Slovensku, že aj v budúcnosti bude väčšina populácie voliť sociálne sa tváriacich populistov, ktorí budú ľuďom, svojim voličom dávať chlieb a hry, a platiť to budú z peňazí svojich nevoličov.Aj keď sa určite nájde dosť ľudí, ktorých demagógia pána premiéra obalamutí a dovolia štátu, aby ich našetrené peniaze na ich dôchodky minul hneď tu a teraz pre súčasných dôchodcov, nemyslím si, že takých ľudí bude veľmi veľa. Pribúda ľudí, ktorí vidia, že pán premiér neplní svoje sľuby. Pribúda ľudí, ktorí viac veria súkromných firmám, a čoraz menej túžia byť závislí na štáte, pribúda ľudí, ktorí vidia, že najhorším katastrofickým scenárom pre Slovensko by bolo, keby sme takú vládu akú máme teraz, mali ešte jedno, alebo dokonca nebodaj viac volebných období. Keď tak o tom uvažujem, pán premiér predsa len objavil nový štýl katastrofického filmu, takého v ktorom hlavný hrdina tváriaci sa kladne, je vlastne zloduchom. Je to film bez kladného hrdinu. Ako by sa dal nazvať takýto žáner? Nemyslím žáner z oblasti trestného práva - "šírenie poplašnej správy", mám na mysli filmový žáner. :-))
