Židia prichádzali do chrámu v Jeruzaleme nielen z celého Izraela, ale aj z okolitých krajín, zovšadiaľ, kde boli židovské komunity, ktoré sa pravidelne stretávali na modlitbách vo svojich synagógach. Raz za čas si každý z dospelých Židov pokladal za povinnosť a za česť navštíviť chrám v Jeruzaleme, kde sa nielen modlilo a čítalo z Biblie, ale kde sa prinášali aj obete. Mnohí prešli dlhú cestu a niesli so sebou baránkov, tí chudobnejší holuby, a každý z nich niesol aj peniaze na chrámovú daň. Ak niekto z nich toto nemal, vedel, že si všetko bude môcť zadovážiť pri chráme.Tam bolo možné nielen kúpiť baránky, či holubov, ale bolo možné zmeniť si aj peniaze ak boli z iných krajín, alebo ak mali len peniaze vyššej hodnoty. Je samozrejmé, že baránka si chceli kúpiť čím bližšie pri chráme. Viesť alebo niesť baránka niekoľko kilometrov nie je jednoduché. Je samozrejmé, že aj predavači a peňazomenci sa z toho dôvodu usilovali prísť čo najbližšie ku chrámu. Časťou chrámu boli aj chrámové zastrešené nádvoria, kde sa zhromažďovali ľudia, aby sa v tichu pomodlili a pripravili sa či už na ďakovnú obetu, alebo na obetu za svoje hriechy. Bývalo dobrým zvykom, že predavači a peňazomenci sa až do týchto nádvorí netlačili.Dobré zvyky zvyknú upadnúť do zabudnutia obvykle vtedy, ak sa za dôležité začne považovať niečo iné. Ježiša rozčúlilo to, že obchodníci prestali rešpektovať práva ľudí na pokoj pri modlitbe, rozčúlilo ho to, že ich prestali považovať za ľudí a stali sa pre nich iba zákazníkmi, na ktorých sa dá zarobiť. Pozabudli na to, že človek je duchovnou bytosťou a okrem hmotných vecí potrebuje aj priestor a čas na duchovné povzbudenie. Chrám bol postavený preto, aby bol miestom modlitby a nie preto, aby slúžil ako tržnica. Vždy, keď sa chrám zmení len na miesto obchodu, začínajú byť práva človeka potláčané a zmenšované.Boh nám dal chrám tohto sveta. Chrám s nádhernými prírodnými scenériami, vďaka ktorým človek má možnosť pocítiť, že byť človekom znamená vedieť obrátiť tvár k tomu, ktorý toto všetko vytvoril. Okrem chrámu prírody každá generácia stavala aj chrámy, mnohé naozaj nádherné, ako miesta modlitby. Okrem dní na prácu nám Boh dal aj deň na oddych a na načerpanie duchovných síl. Máme právo na to, aby nám tento deň na mieste modlitby nikto nekazil svojím pokrikovaním o tom, že práve on nám dokáže predať baránka, ktorý sa bude nášmu Bohu najviac páčiť, a že práve on sa najlepšie postará o naše peniaze, ktoré sú pre nás vraj veľmi dôležité.Dejiny, aj dejiny ekonomickej krízy ktorú prežívame, nás učia, že ak sa pozabudne na duchovné práva človeka, ak začneme človeka vnímať iba ako spotrebiteľa, či v horšom prípade ako tovar, začne to potláčaním jeho duchovných práv a končí to potláčaním všetkých ľudských práv...
