Ďakujem Bohu za každý deň, kým ich mám. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, ako veľmi by mi chýbali, keby som ich mohol navštíviť iba na cintoríne. Čas strávený za volantom a náročná cesta mi stojí za to.Zasadneme k večeri. Najskôr si prečítame z Biblie udalosť, kvôli ktorej snme sa zišli, potom modlitba a prídu na rad oplátky s medom. Otec každému urobí na čelo krížik s medom, aby sme boli celý rok dobrí. Z oplátky každý každého ponúkne, aby sme sa vedeli podeliť. Nasleduje kapustnica, vyprážaný kapor, ovocie. Na konci večere otec rozreže jablko, či má zdravé jadrá a či nás čaká zdravý rok.Každý si rozlúskne orech, či má zdravé jadro a či budeme budúci rok zdravý. Každý si samozrejme vyberá z orechov tie najzdravšie vyzerajúce. :-) Ak si niekto vyberie chorý, všetci si uvedomíme, že sa máme o svoje zdravie starať a aj to, že lekári liečia, ale Boh uzdravuje. Na stole nebude chýbať ovocie a zelenina zo záhrady a osivo, ktoré sa bude siať na jar, alebo na budúci rok.Tento rok budeme pri stole šiesti. Moji rodičia, dvaja najmladší súrodenci, ktorí ešte nie sú "na poriadku", ja a miesto pri stole nájde aj julka, ktorá pracuje s deťmi na Luniku. Nemá mamku ani otca, cestou sa zastavíme na cintoríne, aby aspoň takto bola v tento deň na chvíľku s nimi. Obvykle sa necháva pri stole jeden tanier navyše. Pre toho, kto na budúci rok pribudne do rodiny. Tento rok to bude pravdepodobne vnúča, švagrinka je už pekne matersky zaokrúhlená.Počas večere niekto odbehne - samozrejme "nenápadne" a zazvoní, akože prišiel Ježiško. Tento zvyk sme si zachovali ešte od čias, kedy sme nevedeli, že Ježiško nám darčeky posiela rukami rodičov a starších súrodencov. Ježiško tam samozrejme je celý čas, pretože kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je aj on. Potom prídeme k stromčeku, pomodlíme sa a nastáva rozdeľovanie. Obyčajne to má na starosti mama, teraz uža výdatnej pomoci najmladšej sestry. Minulý rok sme rodičov tak prekvapili, že mama sa od dojatia skoro nezmohla na slovo. Vypočujeme si napomenutie o tom, že si nemaáme s rodičmi robiť až také starosti a vo verande už počuť spevy prvých koledníkov. Prichádzajú súrodenci s rodinami, vnúčatá...Ja vtedy sadám do auta a odchádzam od pokrvnej rodiny, ktorá mi je taká drahá k duchovnej rodine na Luniku IX, ktorí majú tiež pevné miesto v mojom srdci. cesta bude určite náročná, ale stojí mi za to
