Predtým som tu "vešal" články rýchlosťou tri za deň. Mal som rozpracovaných viacero rubrík a chcel som ich dokončiť. Po ich dokončení som si povedal, že úplne postačí, ak tu zavesím jeden článok denne. Aj tak si mnohí moji priatelia sťažovali, že nestíhajú čítať, čo píšem. Vždy som ich upokojil, že to nestíham ani ja. :-)Viem, že mnohí máte voči mne oprávnené požiadavky, aby som viac písal o svojej práci, či o svojej viere. Čoraz častejšie sa stretávam aj s neoprávnenými požiadavkami, aby som sa vyjadroval k témam, ktoré by mohli rozvíriť hladinu tam, kde je to možno potrebné. Nechám si poradiť, no v každom prípade, mám právo na mnohé témy povedať nie, nebudem sa k nim vyjadrovať, a mám právo nevysvetľovať prečo som sa tak rozhodol. Plánujem sa pustiť do nových, náročnejších rubrík. Jednu z nich, sociálnu prácu som už aj začal. Druhá by mala byť Sociálna náuka Katolíckej cirkvi. Sú to oblasti, ktoré ma zaujímajú oveľa hlbšie a v ktorých by som sa chcel stať odborníkom.Budem sa venovať aj ostatným témam. Sem-tam nejaký komentár, nejaká "podpichovačka", fotografie z Lunikova, či z prekrásnej slovenskej prírody. Budem si však musieť vyriešiť motivačnú dilemu. Tento mesiac je to iba môj piaty článok. Inokedy som mal už napísaných 33. Mám rešpektovať to, že čítanosť rastie a zvýšiť spodnú hranicu aktivizovania sa k písaniu? Možno by bolo najlepšie, keby ste ma na určitý čas prestali čítať a mne bude stačiť tá stará osvedčená tisícka denne. Predpokladám, že moji osvedčení "komentátori" tento môj článok zhodnotia ako moje vyťahovanie sa, a budú musieť vyriešiť svoju vlastnú dilemu. Buď budú otvárať moje staré články, aby mi rástla čítanosť, a ja budem menej písať, alebo prestanú úplne čítať moje články, o ktorých tvrdia že ich nezaujímajú, klesne mi čítanosť a ja ich napíšem viac pre tých, ktorých zaujímajú. To druhé by ma potešilo viac.Ešte náročnejšie to asi bude do 88 dní. Vtedy by som mal prekročiť milión prístupov na môj blog. Pre mňa, chlapca z dediny je to privysoké číslo, méta, ktorá sa zdá byť už neuveriteľne na dosah. Viem, že sa dá písať iba tak, pre radosť tým, ktorým sa to páči, aj keď je pravda, že to málokedy vyjadria do diskusií, lebo sa nechcú hádať s tými, ktorým sa to nepáči. nechcú sa hádať najmä stými, ktorým sa nepáči nič a dávajú to dosť hlasne najavo. Viem, že by som mal mať aj tu na blogu iné, dôležitejšie méty, a že by som sa mal prestať detsky hrať na "blogerské priebežky". Ja to tu však celé vnímam ako takú počítačovú hru, kde si každý zbiera nejaké skóre, a ak pobeží priveľmi dopredu a nemá mu kto dýchať na chrbát, spomalí tempo.Viem, že kvalitou sa na mnohých autorov článkov nechytám. Takým môžem ba tak detsky povedať: "Kiš, kiš, ale ja som toho napísal viac." Aj vo mne stále zostalo kus decka, ktoré sa chce kamarátovi pochváliť, že to jeho je lepšie preto, lebo je to jeho a basta. :-) Pribúda čoraz viac nových autorov, ktorí píšu skutočne hlboko, a ich články sa nanešťastie strácajú v spleti nás "grafomanskejších" autorov. Možno preto asi predsa nakoniec zostanem iba pri tej osvedčenej tisícke, a poruším to iba vtedy, ak bude potrebné napísať buď niečo bude veľmi súrne alebo dôležité. Čo mi poradíte vy, moji čitatelia? Písať, či nepísať, to je otázka?
