
h...o máme, podeľme sa!" Na tú dobu to bola taká protištátna a protisovietska reč, že by si to nevyžehlila ani niekoľkohodinovým spievaním pokrokových piesní. My všetci sme v triede stíchli a čakali sme, že niekto príde, a našu milú triednu učiteľku stihne trest zo strany proletariátu, vládnucej robotníckej triedy, ktorý bol predvojom KSČ. Nič sa neudialo, iba si o niekoľko dní zlomila nohu, ale myslím si, že za to už robotnícka trieda nemohla.Včera som počul iné pekné vysvetlenie. Rozprával ho uvedomelý socialistický otec, člen vládnucej robotníckej triedy, svojmu ešte málo uvedomelému synovi. - Syn môj, to máš takto. My vyrobíme trpaslíkov a dodáme ich vo veľkom množstve nášmu severnému susedovi - do Poľska, a oni nám za to dajú kurčatá. Tie vychováme a dodáme ich nášmu južnému susedovi - do Maďarska. Oni nám za ne dajú malé prasiatka. Tie vychováme a dodáme ich nášmu východnému susedovi, veľkému sovietskemu bratovi - do Ruska. Vidíš, že každý každému pomohol.- No dobre, a čo z toho máme my? Opýta sa málo uvedomelý syn.- No predsa sovieti nám dodajú hlinu na trpaslíkov...Nuž a tomu sa hovorí trhové hospodárstvo reálneho socializmu. Každý si utrhol od toho menšieho, koľko vládal, a ten najmenší si mohol trhnúť. Ale mlieko bolo za dve koruny, na to súdruhovia nezabúdajte... So Sovietskym zväzom na večné časy a (pre každý prípad, ak by boli aj iné časy, ako večné) nikdy inak! :-)