Danica Chames
Novembrové zlato (alebo ako sa Lajči smrti nedočkal)
Bol prekvapivo krásny slnečný novembrový deň. Na zelenej lúke na kopci pod osamelým košatým stromom sedel rovnako osamelý starý Lajči, náš sused. Sedel a čakal na smrť.
Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík: Rodičovské, Vzťahové, Príbehy, Americké, Haluze, Nezaradené, Súkromné

Bol prekvapivo krásny slnečný novembrový deň. Na zelenej lúke na kopci pod osamelým košatým stromom sedel rovnako osamelý starý Lajči, náš sused. Sedel a čakal na smrť.

Slovo svokra – to už je dnes takmer nadávka. Napriek tomu, že mnohí z nás sa ňou skôr či neskôr stanú. Ja mám svokry dve. Jednu mŕtvu a druhú adoptovanú. A obe milujem.

Čo si vlastne Európania, vrátane Slovákov, myslia o Američanoch? Zdá sa, že zväčša nič dobré. Napriek tomu, že by sa tam nejeden najradšej hneď vysťahoval a stal sa tak jedným z nich. Napríklad takým Donaldom Trumpom?

Najskôr bi som vás mala upozorniť na jednu dôležitú vec. Od piatku bojkotujem ipsiloni. Dôvod? Jednoduchí. Už ich mám plné zubi. A mislím, že bi proti nim mali povstať všetci Slováci.

Púpava je pliaga! Hovorieva môj dedo. Stále vymýšľa nové metódy, ako sa jej zbaviť. Špatí mu trávnik. Ale mne sa vždy páčila, či už mala hlavu žltú alebo bielu. A okrem toho mi zachránila kosti. Hoci to nakoniec schytala figa.

Dano a Stano sa už poznajú roky. Sú si veľmi podobní. Čerství štyridsiatnici, rodinne založení, zamestnaní v strednom manažmente. Jeden rozdiel tu však predsa len je. Dano trpí prebytkom nehy, zatiaľ čo Stano jej nedostatkom.

Tí Američania sú strašní výmyselníci. Zase raz dali hlavy dokopy a prišli s niečím novým. Výsledkom čoho zrejme bude, že vám už ani rukou nepotrasú bez toho, aby ste im povedali jasné áno. A najlepšie, ak im to dáte písomne.

To, že mi dva týždne meškali a že ma boleli prsia sa mi nezdalo až také čudné. Veď v štyridsiatke sa už vraj v tejto oblasti môžu diať kadejaké divné veci. Ale to, že som okrem toho dostala neodolateľnú chuť na figovú marmeládu...

Bol prvý august. Slnko pražilo a vetrík pofukoval. Deň ako stvorený na pohreb. Mojej poslednej starej mamy.

Vlastne klamem. Som predsa žena a reč je o veku. Tak čo by ste čakali. V skutočnosti mám takmer 43. Ale to, prosím, nikomu nehovorte.

Zásadne používam levanduľový šampón. Ale to ste si už akiste domysleli. Ráno si podpazušie a iné partie striekam levanduľovo-citrusovým parfémom. Svoju rannú kávu zásadne pijem zo šálky s levanduľovým motívom...