Detroit, bývalá pýcha automobilového priemyslu v Spojených štátoch, sa stal najväčším mestom v histórii USA, ktoré vyhlásilo komunálny bankrot vďaka svojmu dlhu, ktorý sa vyšplhal až na 18,5 miliardy dolárov.
Prostý slovenský ľud sa od nepamäti zaujíma čo má jeho blížny a ako sa k tomu dostal. Novinári sú si tejto skutočnosti dobre vedomí a často ju využívajú vo svoj prospech, preto o veciach mnohokrát píšu tendenčne s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu čítanosť.
Exprimátor si ani v politickom záhrobí zrejme nedá pokoj a ako pravý Zlatomoravčan z Topoľčianok chce aj naďalej „pomáhať“ nášmu mestu. Zrejme mu nestačí, že na záver podpísal pár zlatých padákov a samosprávu nechal finančne vykrvácať, z čoho má teraz nové vedenie (na čele s prednostom) hlavu v smútku, a v súčasnosti dokonca žiada náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku.
Od ustanovujúceho zasadnutia mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach ubehlo prvých 48 dní. Priznám sa, že toto obdobie bolo pre mňa naozaj hektické, pretože som doposiaľ nepôsobil v žiadnej verejnej funkcií. I keď som, ľudov
Počas predchádzajúceho týždňa som s úžasom sledoval činnosť slovenských médií, neziskových organizácií, občianskych združení, aktivistov a samozrejme aj našich politikov, ktorí robili všetko možné, len aby odradili občanov od účasti na referende používajúc stupídne argumenty o jeho nezmyselnosti, polarizácii spoločnosti, drancovaní štátnej kasy a o kresťanských militantoch.
Už v starovekom Ríme platilo „vox populi – vox dei“ (hlas ľudu – hlas boží) a v rovnakej miere môžeme povedať to isté aj o našom meste. Piatok 2.1.2015 sa za búrlivého potlesku v Zlatých Moravciach začalo dlho očakávané ustanovujúce zasadnutie mestského zastupiteľstva, počas ktorého skladali sľub poslanci a novozvolená pani primátorka Ing. Serafína Ostrihoňová. Ceremónia prebiehala v slávnostnej atmosfére, ktorá nikoho z prítomných nenechala na pochybách o zaslúženosti obsadenia primátorského postu. Úprimne a pravdivo priznávam, že aj mňa prekvapila účasť a vrúcne prejavy voličov voči novozvolenej primátorke. Čo je na jednej strane dobré, ale na druhej zaväzujúce, pretože občania do jej rúk vkladajú veľkú dôveru, ktorú nemôže sklamať. To isté a v rovnakej miere platí aj pre nás poslancov.
V. Mečiar. : „Čo mám hovoriť na záver. Mal som rád život a mám ho rád. Žil som naplno, robil som naplno, dával som vám všetko a čo teraz mám hovoriť. Poďte, poďme si zaspievať“ S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z vás.
Nasledujúcich pár riadkov by som rád venoval téme, ktorá možno neosloví zástupy čitateľov pretože sa nás všetkých priamo netýka a naoko súvisí hŕstkou ľudí, ktorých osobne nepoznáme. Ale aj napriek tomu je potrebné poukázať na momentálnu nespravodlivosť voči posledným žijúcim obetiam komunistického režimu, ktorým sa ani 25 rokoch od nežnej revolúcie nedostalo spravodlivosti.
Už názov môjho blogu dáva predzvesť akej téme sa chcem v nasledujúcich riadkoch venovať preto ubezpečujem mojich kolegov, že sa v jeho obsahu nebudem zameriavať na predvolebný program alebo reakciám na ich adresu. Myslím si, že predstavy o svojom pôsobení v komunálnej politike ako aj o navrhovaných zmenách som dostatočne vysvetlil či už prostredníctvom mojich príspevkov alebo článkov a ak dovolíte radšej ponúknem svoj pohľad na tému, ktorej som sa posledné 2 roky intenzívne venoval (voľbám, politickým stranám, politickému systému, štátnemu zriadeniu atď.) Snáď niektorá z mojich myšlienok pomôže občanom pri svojom rozhodovaní akému politikovi alebo politickej strane prejavia svoje sympatie.
Za nadpis článku som si dovolil vybrať jednu z múdrostí slovenskej ľudovej slovesnosti, ktorá platí v rovnakej miere v 21. storočí ako v období jej vzniku. Možno poznáte inú verziu tohto porekadla, ale v tomto prípade som si dovolil zvoliť menej zaužívanú formu, pretože oveľa viac vystihuje momentálne konanie našich mestských politikov.
S takýmto názorom sa pravdepodobne stretli všetci kandidáti, ktorí sa zapojili do predvolebného boja a poprvýkrát kandidujú na post primátora alebo poslanca. Ale prečo v našej spoločnosti panuje mienka nevoliť nových, mladých, nezávislých kandidátov? O čo sú horší alebo menej kvalifikovaní ako známe tváre, ktoré už niekoľko volebných období sedia na poslaneckých stoličkách a za ten čas už mohli zrealizovať všetky svoje nápady a vízie? Treba ich diskvalifikovať len preto, že sa so všetkými, najmä staršími voličmi osobne nepoznajú?
S blížiacim sa dátumom komunálnych volieb a s tým spojenou predvolebnou kampaňou, ktorej stopy vidíme po celom meste, by asi málokto očakával podobnú „frašku“, aká sa odohrala tento utorok.
Vždy pozorne počúvam sľuby politikov ako budú vládnuť, ak sa dostanú k moci. Áno, síce môžu mať tie najlepšie úmysly, ale postupne, pri ich realizácií, narazia na stranícky aparát, ktorý im znemožní konať podľa svojho rozhodnutia. Podľa môjho názoru skutočná zmena v samospráve vyžaduje 5 základných zložiek:
Prednedávnom ste mohli v miestnych periodikách zachytiť článok informujúci o projekte, ktorý má pomôcť s riešením problémov obyvateľov nášho mesta prostredníctvom webovej platformy.
