Za tigrami sme sa vydali zo Šoporne, dedinky neďaleko Nitry. Naša cesta viedla do Kráľovej nad Váhom. Keďže rodina vie všetko, tak sme volali tete. „Jasné je tam farma, tu u nás pri Šali.“ Keď sme však po 30 km cestovania bez mapy nevedeli nájsť žiadnu Královú, prišiel bod dva. Rodina vie všetko, tak sme volali ocovmu bratrancovi. Ten nás odkázal na inú Královú, pri Senci. Tak sme sa vydali na ďalšiu púť 30tich kilometrov. Za šelmami treba putovať. Už som začínal mať pocit, že jedinými šelmami, ktoré uvidíme, bude náš drobisk. Dvoch slečien v Královej sa pýtame, kde tu majú tigre. Po chvíli nechápavých pohľadov, nás odkazujú na
susednú Kostolnú. Nuž tak vyrážame smer Kostolná. Za dedinou je nenápadná odbočka vľavo - „TIGRE“ hlása nápis. Úzka dedinská cesta nás privedie až k trojmetrovej ohrade oznamujúcej prítomnosť Sibírskych tigrov.
Na ohrade sú nápisy „Dodržujte odstup 3 metre“. Samozrejme sa hrnieme k ohrade a pozeráme, kde sú tie vysnívané šelmy. A jeden kus sa tam majestátne prechádza. Vraj má až 350 kg. No pravdupovediac vyzerá veľký ako pol kravy. Za krátko voliéra a v nej druhý, tretí, štvrtý, proste kopec tigrov.
Prejdem ďalej a tu vidím útlu plavovlasú šestnástku, ako sedí v klietke a hrá sa s veľkým tigrom.
Samozrejme, že si ju turisti všetci fotíme.
Najväčšou miestnou atrakciou je, keď vám tiger oblizuje šľahačku z ruky. Keď o tom moja sedemročná neterka rozprávala, prišlo mi to ako ďalší z jej špekulantských výmyslov.
Tu však vstupuje do klietky jeden z turistov a tigrík, dvojročné „mláďa“, aspoň stopäťdesiatkilové, mu naozaj zlízava šľahačku z rúk.
Moja sestrička plná nadšenia je druhou v poradí, kto si pohladká tigra naživo.
Keď je v klietke otec, staršia z ošetrovateliek vraví „muži sa vždy viac boja ísť dnu,“ akoby mi z duše hovorila, “aha aj ten (ukazujúc na otca) ako odťahuje tú ruku, ženy bývajú smelšie.“ Stále váham či vstúpiť a či nie.
Zrazu sa počujem ako hovorím ošetrovateľovi. „Môžem ísť aj ja dnu?“ otvára klietku, tiger nás víta a tá mladá babenka mu vstrekuje do úst šľahačku, to akože aby si ma nevšímal. Prídeme k vyvýšenej sedanke, na ruky mi nastriekajú šľahačku a drapľavý jazyk mi ju hneď kradne. „Tak, hlavu z tejto strany, teraz mu môžeš dať pusinku!“ hovorí mi ošetrovateľ, nuž tak som mu ju dal. Bolo to prvý raz, čo som sa bozkával s tigrom. Naozajstným, pruhovaným, živým, sibírskym tigrom! (Vraj mu nemám dávať jazýčkovú, akoby som niečo také chcel:)
Keby mi niekto povedal, že sa budem v sobotu bozkávať s dvojročným tigrom, asi by som ho vysmial. A predsa. Šľahačku majú zrejme radi. Po chvíli strávenej vo vnútri s dvoma sibírskymi tigrami a ich ošetrovateľom vychádzam von. „To je paráda!“ behajú mi hlavou myšlienky.Po zážitkových pobytoch v klietkach, sa ešte kocháme pohľadmi na šelmy. Spolu ich tu majú 17 a v októbri čakajú ďalší prírastok.
Jedna so samíc čaká mladé. Nad výbehom s dospelými tigrami je postavená vyhliadková plošina. Tu som sa cítil ako naozej niekde v Afrike. Samica na plošine sa na nás ani neunúva pozrieť, ani keď sa ju snažíme vyrušiť drobnými kamienkami. Svoju siestu si vychutnáva. „Keby tam niekto padol, oni sa s ním len pohrajú. Sú to zdomácnelé šelmy,“ vraví ošetrovateľka. Mne sa to ale nijako nezdá. Ale pocit ich len tak sledovať ako sa premávajú, je veľkolepý. Najmä keď si ho na okamih môžem vychutnať sám, nikým nerušený.
Na miestneho ošetrovateľa si dajte pozor. Je to taký chlapík cirkusák, čo sa zračí v jeho šibalských očiach s radosťou aj uskutoční. Mojej sestre chcel napríklad dohodiť nejakého miliónara – hľadá pre neho ženu, škoda že je zadaná.
Ak by ste ich chceli navštíviť aj vy, vrelo odporúčam. môže to byť pekné strávené poobedie. Keď pôjdete po starej ceste z Bratislavy do Senca a ďalej smerom na Nitru, na kruhovom objazde za Sencom odbočte vpravo a potom len rovno do Kostolnej(až po odbočku vľavo). Ale pozor ten trojmetrový plot, čo ich oddeluje od vás, mi pripadá ako ochrana voči Tyranosaurovi v Jurskom parku a viete ako to tam dopadlo...
