Niekto tam hore ma má rád. Zoznam autorových rubrík: Túlanie sa Bratislavou, Túlanie sa Slovenskom, Túlanie sa Európou, Nielen s Objektívom na ceste, Reflexie, Len tak som si všimol, Fejtóny nepíšem, Zažité cestou, Súkromné, Nezaradené
Pri pohľade hore z Popradského plesa smerom na Ostvru sa mi vždy vynoril vnútorný hlas, ktorý vravel, že je to ťažké. Jej 26 ostrých zákrut do strmého kopca nevyzerá veľmi lákavo. Nakoniec ma prekvapilo, aká je to pekná túrička.
Keď som bol malý, navštívil som onen slávny čachtický hrad. Keďže naši susedia pochádzali z tohto kraja, akosi podvedome som si ho zabudoval do svojho detského sveta. Jedného sychravého dňa tohto roku sme sa rozhodli ho navštíviť.
Prechádzka bola v zime, pre dolniaka ešte tuhšej. Cesta bola nevyšlapaná, novým snehom som kráčal sám. V bode, kde sa obracali posledné kroky predchodcov, som na chvíľu zaváhal.
Najváčší vodopád v šírom okolí je jedným z piatich, ktoré sú vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku. Je nenápadne ukrytý v lese, asi 200 metrov od dediny Stará Huta neďaleko Novej Bane. Prekvapilo ma ako rýchlo sme sa k nemu dostali a tiež malý Salamander, ktorý si nás vôbec nevšímal.
Malebná dedinka s krásnymi výhľadmi. Príležitosť pre kratučkú prechádzku.
Pohodkový roadtrip domov nás viedol slnečným krajom. V polke apríla bolo príjemne teplo a ja som si splnil jeden z mojich zvedavých snov. Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch sa práve začínalo prebúdzať.
Tá veža vpravo patrí kostolu svätého Juraja. Bol to drakobijec. Obyvatelia tohto utešeného mestečka si zvolili dobrého ochrancu. Nie náhodou, ich mesto bolo tvrdo skúšané nepriateľmi.
Keď sa horským chodníkom začala prvýkrát liať voda, prišlo mi to zajímavé. Brodiť sa rozliatym potokom, to som ešte v Tatrách nezažil. Pripomenulo mi to články o divokej prírode, kde sa cestovatelia musia dostať cez horské riečky a musia sa pritom spoľahnúť len sami na seba. Prvý septembrový víkend sme si to zažili aj my.
Hory prinášajú rôzne príbehy a toto je jeden z nich. Dnes sa už na ňom bavíme. Nebolo im však všetko jedno. Boli piati a som rád, že o nich neviete. Našťastie sa nedostali do správ. Tento blog berte s heslom: „Toto radšej neskúšajte.“
Zašlá sláva miest – Bardejov V gotickom chráme som sa zdržal asi pol hodinku. Teta vpredu odriekala ruženec, ani som nezbadal ako sa kostol naplnil ľuďmi. S nevoľou som opustil jeho potemnelú atmosféru a vniesol som sa do mesta.
Taxík nám zastal pred Slovanom, hotel priamo v centre, pozostatok komunistickej architektúry. Čakali ma dva dni pracovne v Košiciach. Keďže som tvor zvedavý, nedalo mi nepoprechádzať sa po mne neznámom meste.
Víkendová firemná akcia vo westernovom mestečku sa vydarila. Sobotný výlet na Chopok s nádhernými výhľadmi na tatranské končiare bol uchvacujúci.
