Niekto tam hore ma má rád. Zoznam autorových rubrík: Túlanie sa Bratislavou, Túlanie sa Slovenskom, Túlanie sa Európou, Nielen s Objektívom na ceste, Reflexie, Len tak som si všimol, Fejtóny nepíšem, Zažité cestou, Súkromné, Nezaradené
Dnes som náhodou klikol na stránku o Tatrách. Stále som z toho otrasený. Ani neviem ako to uviesť. Zbytočná smrť mladej horolezkyne, ktorá mohla byť zachránená??? Úvahy o spolupráci HZS (Horskej záchranej služby) a LZZS – Letecká záchranná zdravotná služba (zabezpečovaná súkromnou firmou) už nevrátia stratený život. Nepoznal som ju, ale hory sú mi blízke, preto chcem aby ste vedeli, čo sa jej stalo.
ČITA - Včera sa v Českej pivnici na Radlinského konalo veľkolepé stretnutie blogerov. Po príchode som tam nikoho nepoznal. Pár milých ľudí sa mi prihovorilo, potom som sa i ja prihovoril pár milým ľuďom. Petiar s Moskaľom neúnavne gitarovali a spievali nám i sebe do nálady. Potom pribúdalo pivo. Veľvyslanec z Thajska nám ich dokonca kúpil dvadsať. Ale minulo sa. Niektorým chutila cesnačka, iným tmavé pivko, ďalším dršková. Maskot všetko fotil. Voľný pokec i vážne diskusie pokračovali smerom k blížiacej sa polnoci. Nakoniec to pár statočných ešte zapražilo fernetom a slivovicou. A šlo sa na after párty k Martinovi Ondrejkovi. No ale keby som bol aj tam tak toto nepíšem. No nebolo to alkohol free ale bolo dobre. Ďalšie foto nájdete u Mariána Minárika a Maaskota Ruisla
My katolíci sme tiež ľudia. Vyrastáme presne ako ostatní ľudia, chodievame do školy, hrávame sa v piesku, máme obľúbené plyšové zvieratká, ja som mal medvedíka, bijeme sa so susedovými deťmi, aj keď vieme že to nie je správne. Keďže som vyrastal v katolíckej rodine, viem o tom veľa.
Minulý ťýždeň som sa opäť ocitol na bicykly. Pre mňa to nie až taká častá záležitosť. Vybral som sa na krátku trasu na Draždiak – také jazero tam u nás, že si zahrám beach volejbal. Nejako som nemal chuť a tak som to po rokoch opäť otočil na objavné cesty. Ako malý šarvanci sme sa s kamarátmi premávali neznámymi barákmi a zakúšali povznášajúce pocity objaviteľov nových krajov.
V jeden letný podvečer som šiel ako obyčajne vysypať smeti. Už sa stmievalo a pofukoval príjemný vánok. Vyšiel som z nášho baráku v bratislavskej Petržalke a smeroval k asi 20 metrov vzdialenému smetisku. Ako som tak kráčal, zrazu ma obehlo chlapčisko s vystrašenou tvárou. Asi päť metrov za ním beží ďalší. Vyzerali tak na trinásť, hlavou mi prebehlo, že akýsi starí na naháňačku...
Poviem vám, môj anjel strážny to je pekný pracant. To čo si už so mnou vytrpel a ako si musel máknuť, to je sila. Párkrát ma ale zachránil naozaj v poslednej chvíli.
V trinástich som bol klasickým pubertálnym intelektuálom. Keďže som bol, ako neskromne priznávam vcelku talentovaný, nemal som problémy s učením. A zemepis bola moja láska. Už ako 5 ročný som dostal glóbus a učil som sa naspamäť hlavné mestá, čím som neskôr ohuroval koho sa dalo, zväčša nechápajúcich dospelých. No a ako som rástol životom, prišla aj siedmy trieda a s ňou i táto skúsenosť.
Pred časom som doma do noci písal nejaké veci do práce a ako je u nás rodinným zvykom pustil som si k tomu televíziu. Prepínal som kanály, až to ostalo na nemenovanom programe. Zahĺbený do práce som ani veľmi nevnímal, čo tam beží. Poznáte to, sem tam sa z pracovnej extázy prebudíte a pozriete, čo dávajú.
