Niekto tam hore ma má rád. Zoznam autorových rubrík: Túlanie sa Bratislavou, Túlanie sa Slovenskom, Túlanie sa Európou, Nielen s Objektívom na ceste, Reflexie, Len tak som si všimol, Fejtóny nepíšem, Zažité cestou, Súkromné, Nezaradené
Každoročná výzdoba farského kostola v Novej Bani ako poďakovanie za úrodu je vždy nevšedná. Tentokrát sa mi mimoradne zapáčila, nuž som neodolal a fotil. Pozrite si, čo všetko sa dá vytvoriť s fazule, kukurice, maku, múky a podobne. Venované Cyrilovi a Metodovi.
Nový štadión a majstrovstvá sveta nás s Palim zlákali, aby sme si našich šli pozrieť. Malé majstrovstvá, ale hrané s veľkým nasadením. Ej veru naši hokejisti by si mohli z hokejbalistov vziať príklad.
Takto kedysi začínal. Písal sa rok 1992. Dnes to dotiahol ďaleko. Róbert Fico.(jedna fotka)
Je horúci a krásny. Bude chvíľka pokoja. Spočinutie v jeho jasnom plameni. Prisadni.
Neopísateľné! Úžasné! Uchvacujúce! Naozaj veľkolepý zážitok bola včerajšia šou. Slovensko je plné Pľuščenka a ja tomu už rozumiem.
Bratislavská televízna veža. Majú tam mňam reštauráciu a sú odtiaľ úžasné výhľady.Keďže sa miesta pri stoloch otáčajú, postupne si môžete pozrieť celé mesto.
Keď som bol malý, miloval som zimu. Najmä sánkovanie. Potom som pekne prechladol a nemusel som ísť vďaka zápalu priedušiek dva týždne do školy. Teraz do školy nemusím chodiť vôbec a ako by som rád. Zima je tu ale stále. Sánkovanie ma už tak neberie, nuž sa lentak prechádzam.
Večer sa zavrie nebo a Slnko viac nevidieť. Zapadne a necháva za sebou vyhasínajúce farby.Cez deň žiari a rozjasní celý svet v nádherných výhľadoch. V mojich horách je to o to krajšie.
Vlado povedal, že na štadióne je ešte väčšia zima než vonku. Pre mňa Bratislavčana to bolo vcelku nepredstaviteľné, keďže vonku bolo – 10 stupňov. Každopádne na hokej sa ide. Doma hral Kežmarok.
Keď som vstúpil do chrámu, zacítil som vôňu čerstvého ovocia. Bolo ju cítiť všade navôkol. Nevšedná vec v kráľovstve kvetov a dymiaceho tymiánu.
Volne pohodené telo ukrižovaného. Na nohách má lakonicky pribytý komentár.
Pieskový vrch Sandberg pri Bratislave je neobvyklé miesto. Vraj z neho vyžaruje magická energia, ktorá dodáva tomuto miestu zvláštne čaro.
Keď som bol malý, miloval som zimu. Dalo sa sánkovať, ale potom vždy prišla jar a všetok sneh sa roztopil. Nemal som veľmi rád to obdobie, nedalo sa totiž už sánkovať. Tak neviem, či teraz pred tridsiatkou starnem, ale sánkovať sa už nechodím a začína sa mi páčiť aj jar. Z roka na rok čoraz viac.
Bravčový ujo sa postavil predo mňa a povedal mi, či sa neposuniem, vraj sa nebudeme tlačiť. Najprv vo mne vzkypela žlč, no potm som si povedal, že ten hokej si užijem. A krátko na to sme dali tretí gól. Nedáš, dostaneš.
Páni! Je to neopísateľná paráda. Nedávno sa mi splnil jeden z mojich snov. Prvýkrát som letel v lietadle. Je to neuveriteľné. Dieťa vo mne sa trochu obávalo, ale to vzrušenie z nového, veľké očakávanie, čo to bude, bolo silnejšie. Oplatilo sa. Lietanie je fantastické. Môžete sa pokochať so mnou.
Keď som videl poslednýkrát hrať Košice na Slovane, získali sme titul. To už bolo samozrejme dávnejšie. Vo všerajšom zápase šlo o čelo priebežnej tabuľky a zápas mal grády. Tu je moja malá čiernobiela reportáž.
Nádherný horský vzduch a krásna príroda. Cez tento víkend bolo V Tatrách naozaj pekne, aj keď to miestami už už vyzeralo na dážď.
Iba krátka chvíľa. Nádych veľkomesta. Orosené české pivo v klasickej hospode. Z vedľajšieho domu červené svetlá skrývajúce červené záclony na oknách, za ktoré nenadhliadneme. Berieme sa domov.
Samota lesov, chladný jesenný vánok, sem tam cyklista. Letmý pozdrav uja, ktorý to ako jediný okrem mňa vzal po svojich. Krásne slnečné nedeľné popoludnie a to všetko v hlavnom meste.
Grécke more je naozaj krásne. Najkrajšia je opustená ranná pláž, keď je more pokojné a vlnky len pozvoľna končia na zrnkách piesku. Na tieto zážitky si treba privstať.
