Rozvalené karimatky sa strážnikovi parku nepáčili. Spanie mimo tábora je zakázané a pokuty mastné. Našťastie nás nenašiel spať a tak ostalo pri jeho mračení sa.
Deň bol usmoklený a až do poobedia boli prehánky.
Napokon sa ako tak vyčasilo. Presunuli sme sa do Trenty. Z nej vychádza nádherné údolie Zadna Trenta, ktorým sa derie koryto Suchého potoka. Potok je naozaj suchý, bez kvapky vody.
S Miškou sme sa len tak prechádzali, no postupne sme objavovali krásu nedotknutého kraja. Celú dolinu sme mali pre seba.
Najskôr sme narazili na ľadové pole, vraj pozostatok lavíny. Nohy a iné časti tela sme mali spálené zo včerajšieho slnka.
Značka nás viedla na “Slapovi” obaja sme tušili, čo to asi bude, ale v koryte potoka nebola stále žiadna voda. Ako sa končilo údolie, zrazu sa v potoku objavila voda. Chodníček začal križovať zavodnený potok, cesta sa stávala neschodnejšou. Odkrývala sa nám malebná roklinka.
Na jej konci nás čakala vytušená odmena. Krásny vodopád s hlbokozeleným jazierkom.
Večer sme sa stretli so zvyškom výpravy, ktorá sa za dažďa dostala pod sedlo Grintavca, niekde vysoko nad našim vodopádom. Potužený Demänovkou, vínkom a výdatnou večerou zaľahli a naberali sily na ďalší deň.
Privítalo nás sedlo Vršič so svojimi ovečkami.
Tie naozaj nemali problém s výdobytkami civilizácie,
zjavne zvyknuté na dobroty od turistov.
Jano s Katkou odišli na vrch Prisank, my sme si užívali okolie sedla. V jednej zo stien strmých vrchov je zaujímavý prírodný úkaz. Tvár ženy v skale, ktorú však nik nevytesal.
Výhľady na okolité doliny sú nádherné.
Po ich obkukaní sme si zdriemli v aute a na večer šli ešte pozrieť Izvir Soče. Cestou sme sa zastavili pri soche alpského priekopníka Kugyho, ktorá hľadí na jeho obľúbenú horu Jalovec.
Prameň Soče, národnej rieky Slovincov je asi 15 minút od jednej chaty avšak prístup k nemu bol možný len po ferrate, ktorá bola poslednou, ktorú sme v Slovinsku zdolali.
V noci sme sa presunuli k horskému jazeru, ktoré je už v talianskej časti Juliek. Nádherný ostrov zaliaty ranným slnkom nás privítal pri prebúdzaní sa na brehu jazera.
Nikdy by som neveril, že vleziem do tak studenej vody. Kúpanie bolo naozaj fantastické. Jazero je síce v nadmorskej výške Štrbského plesa s vodou podobnej teploty, ale bolo to naozaj skvelé. Po chvíli sme sa adaptovali a plávanie bolo žúžo.
Zvedavosť nás zlákala ešte pozrieť Laghi di Fugina, čo sú ďalšie dve malebné plesá.
Večer pravá talianska fast food pizza, messa nella chiesa a nočnou diaľnicou na Wien a domov.
(The End)
