Pravdupovediac mám najradšej potulovanie sa mestami. Kedysi sme sa s partiou náhlili, že musíme vidieť tú a tú sochu a ten a ten kostol. Teraz mi viac vyhovuje vychutnávať si genius loci. Takto som sa vlastne trochu náhodou ocitol aj na hrade.
Za hradnou priekopou sa vyníma dominanta katedrály.

Keď sme prešli okolo preslávenej prezidentskej stráže ocitli sme sa na nádvorí.

Keďže sme nemali mapku, tak sme vnútro hradu objavovali náhodne. Tak trochu kolumbovsky, ako to mám rád. Ohromený som ostal stáť pod priečelím katedrály svatého Víta. Je úžasná a moju slabosť pre katedrály, ste určite spoznali už skôr.

Fotografovanie je tu samozrejmosťou. Najviac samozrejme fotia turisti z ázijských krajín.
Turistky si fotia katedrálu. Oni tam majú aj seba.


Na hrade je zlatá ulička, prečo sa volá zlatá neviem, ale tušiť to necháva vstupné do nej. Pri nej má sídlo stráž, ktorá sa samozrejme ceremoniálne strieda.

Celkom iným zjavom pražskej architektúry je vonkajšia časť mesta. Električka nás priviedla na veľký bulvár s výhľadom na žižkovskú vežu. Musím sa priznať, že v neďalekom obchodíku mali famózne měchurky, obdoba šišiek, boli naozaj mňam.

Keď už hovorím o jedle, zaujímavú kuchyňu poskytuje zdravovýživná vegetariánska reštaurácia neďaleko václaváku. Od nej je pekný výhľad uličkou.

Samozrejme na vežu s orlojom.

Povestná smrtka nie je veľmi sympatická, alebo že by predsa?

Trošku nostalgie v čiernobielej farbe. Staroměstské náměstí.

Samozrejme musím uviesť aj chrám svatého Jiřího. Je na pražskom hrade, ak by ste ho chceli navštíviť. Je hneď za katedrálou na hrade.

Poslednou fotkou sa s Vami lúčim.