Najskôr pohľad z okna, ešte na zemi, v nesmelom očakávaní aké to bude.
Lietadlo sa rozbehlo, čakal som vačšie zrýchlenie, ale bolo to i tak super. Pod nami sa objavil Malý Dunaj.
Potom aj celá Bratislava. Mierne naklonená. To aby ste si užili ten pocit v žalúdku ako ja. Taký veľký reťazák a centrifúga v jednom. Ešte aj teraz sa mi motá hlava, keď si na to spomeniem.
Potom sme stúpali a Slnko vykúkalo spoza mrakov.
Nádherné oblaky. Nevedel som sa vynadívať. Prilepený na okienko s foťákom som čumel jedna radosť.
Myslím, že letci majú niečo spoločné s horalmi, dívajú sa na svet z výšok. A ten svet je úžasný.
Sedel som pri krídle, ako ste si iste všimli. Ale bolo to v podstate jedno.
Nad oblakmi je krásne.
Asi po desiatich minutách pilot oznámil, že sme pri Sliači. Pod nami bol Zvolen. To je to mesto, čo nie je vidieť pod týmito oblakmi.
Jeho správa, že za oknom je mínus 32 stupňov Celzia, zamračené a prehánky, bola vcelku zábavná, nakoľko na nás pieklo slniečko.
Začalo sa klesanie, Košice boli úplne v hmle. Len 4 stupne, kabát sa zišiel. Ešte jedna foto s mojim prvým lietadlom, Boeing 737.
A poď ho do metropoly východu
