Išiel som dve hodiny zelenou značkou z Pezinka – Zumbergu hore na Troch jazdcov, krásne vápencové skaliská. Odtiaľ na dvadsať metrov vysokú vežu vyhliadky na Veľkej Homoli a späť dole do Pezinka za ďalšie dve hodinky, tentokrát po červenej značke.
Nielen v Tichej doline prebieha ťažba dreva. V polceste nahor som narazil na drevorubača.
Stúpanie má táto trasa naozaj pekne príkre. Posledných 39 výškových metrov po lesnej cestičke smerov ku vyhliadke.
Potom už len panoráma Malých Karpát.
Vyhliadková veža mi dala zabrať asi najviac. Myslím, že jej kolísanie vo vetre mi vôbec nerobilo dobre. Keď som videl ako bezstarostne si hore šlapú deťúrence, tak som nabral odvahu. Nebudem vám klamať, vôbec sa mi rozkolísaná drevená vyhliadka nezdala bezpečná. Síce parádny výhľad, ale to kolísanie. Uznajte. Nie je to trochu hazard vyliezť na čosi podobné. Vraj v základoch sú tony betónu. Každopádne sa kývala. To sa mi nepáčilo. A ten pohľad dole.
Keď som zišiel dole, bol som len rád. Turistická trasa od Zochovej chaty trvá len hodinu a podľa toho na nej nájdete aj zodpovedajúce množstvo turistov. Väčšina ľudí sem prišla práve z tadiaľto.
Troch jazdcov, skaly neďaleko vyhliadky, poznám ešte z výšky. Je tu naozaj krásne. Na bielych kameňoch som oddychoval a užíval si teplé slniečko.
Vcelku som sa tešil, že si pozriem jeden úsek skál, kde sa začala (a v podstate aj skončila) moja horolezecká kariéra. Naozaj nechápem ako som sa mohol týmto komínom pred desiatimi rokmi vyšplhať. Vyzerá naozaj efektne. No odvtedy som bol loziť už len raz, takže toto miesto predstavuje polovicu môjho horolezectva.
Naozaj krásne sú tunajšie bukové lesy, najmä ak máte to šťastie, že vás v nich nik neruší.
Čiernobiely kýpeť stromu.
Cestou dolu posledný pekný výhľad, tentokrát na Pezinok.
Na záver som sa prešiel nádherným lesíkom. Nikdy predtým som si nemyslel, že Karpaty sú také očarujúce.
