Kráčanie K Bielemu plesu viedlo krásnou tatranskou smrečinou. Neskôr sa jej porast znížil až napokon prešiel do lúk plných fialových a žltých kvetov.
Pravú stranu lemovali Belianky – Predné a Zadné Jatky, Hlúpy... na ľavej Hrebeň Svišťovky, Kežmarského štítu... Na celej trase od Plesnivca po Biele pleso sme nestretli ani jedného turistu. Na tú chvíľu boli Tatry naše. Až kúsok pred plesom som stretol jednu známu. Konečne Biele pleso. Tešili sme sa naň aj zo zištného dôvodu. V ruksaku som mal dve plechovky Corgoňa, že si ich v plese vychladíme. Jednu sa mi podarilo v strede prederaviť a tak nie až tak chladená začala striekať. Ale bola aj tak mňam.
Tradične som spravil moje zástavkové sušiace procedúry. Tričko dole, dať sušiť, Ďalšie na seba. Naozaj sa mi osvedčilo nevábne vyzerajúce sieťkované tričko gogo tanečníka od Brynje. Neveril som mu veľmi, ale oproti bavlne je skôr suché a príjemnejšie. Ešte si ďalšie kúpim.
S vychladeným pivečkom sme rozbalili chleba a pustili sa jesť. Mušky obletujúce naše hlavy nám opäť venovali svoju pozornosť. Nedali sme sa však a po chvíli nám ostala už len trocha čokolády. Katka zrazu zbadala kdesi medzi kosodrevinou líšku. Išla tým smerom. Idem za ňou, keď tu čosi šramotí vedľa mňa v poraste. Zrazu prichádza oproti nám manželský pár okolo štyridsiatky, vraj ich prenasleduje líška. Pán má v rukách pravekú zbraň – kamene. V tom ako stojím pri lavičkách, vykukne z kosodreviny líška. A tak začal tanec ako sa vyhnúť líške. Udivení francúzski turisti od vedľajšieho stola vyťahujú foťáky. Líška prehľadáva našu lavičku, ale nie je tam nič pod zub. Stojíme s manželmi a pozeráme na ňu, ona upriamuje svoj ohnivo zelený pohľad na nás.
Pán do nej hádže kameň, aby ju zahnal. Ona sa mrštne uhne a pokračuje v snorení a keď nenájde jedlo začne sa približovať k skupinke, ktorú sme s manželmi aj s Francúzmi utvorili na ich lavičke. V komickej situácii s veľkým výkrikom „Pomóóc!“ vyskočím na stôl v čom ma okamžite niektorí nasledujú. Zabávame sa na tom. Ale líška sa hodlá približovať. Ten pán s kameňmi jej hodil nejaký keks. Chvíľu líškinej nej nepozornosti využíva skupinka francúzskych dôchodcov na ich krajine typický počin. Neuveriteľne rýchlo sa dajú na ústup smerom na Kopské sedlo. Poviem vám taký šprint by som od nich nečakal. Manželia zaujmú strategickú pozíciu na francúzskej lavičke, odkiaľ pozorujú líšku. My dvaja sa dávame po francúzskom vzore na ústup. Vidíme už len posledných dôchodcov v Kopskom sedle. Vzal som si do ruky tri kamene, aspoň psychická podpora. Náš šprint na Kopské sedlo nebol oveľa pomalší než francúzsky. Volali sme na horskú službu, že je tam asi besná líška. Cestou sme ešte pozorovali presuny líšky a nových turistov, ktorí k plesu prichádzali. Tým, čo sme ich stretávali sme o nej povedali. Jedni Poliaci nám povedali, že ju už videli, ale že oni líšky nekŕmia, tak že je to v pohode...
Ťažko písať nádheru výhľadu z Kopského sedla.
Cesta dole bola pekná, stále sme sa kochali.
Z Javorovej doliny je krásne vidieť Muráň, obrovská vápencová skala s jaskyňou. Vraj v nej prespáva Jánošíkovo vojsko zbojníkov, ktoré sa prebudí, len čo bude treba pomôcť v boji proti pánom. Aspoň tak sa písalo na tabuli pri horárni... :)
Pomalým tempom sme sa dostali do Javoriny. Oproti zastávke je „SUPER MARKET“. Čo ale znamená super market v miestnom vydaní ma dosť pobavilo. Nápis upresňoval - Shop samoobslugowy. Vošli sme dnu, že si kúpime nejaké pečivo. Všade bolo počuť len polštinu, či už u predávajúcich, alebo kupujúcich. Nuž v tom obchode mali na zozname asi 30 druhov pečiva, ale ležal tam len starý dvojdňový chlieb, aspoň odhadujem podľa tvrdosti. Ostatným potravinám bolo vyhradený jeden trojmetrový pult. Zvyšok veľkého obchodu tvorila 15metrová stena s alkoholickými nápojmi. Všetky druhy. Aj také čo som nepoznal. Od Malibu, cez Balentines, cez vodky, rumy, vína, proste všetko. Proste „SUPER MARKET“, tak po polski.
Katka vzala chlieb a s panikou mi vraví: „ Juro oni tu platili zlotými, čo budeme robiť?“ Počúvam ju prezerajúc si 80ky rumy, ktorý si vezmem. „Nič, sme na Slovensku, musia tu brať koruny.“ Sucho odvetím. Predavač s piercingom pod perou nás počul a dobre sa zabával. Nuž sme vzali, čo bolo a keď ste hladný, aj tvrdý chlieb je dobrý.
Dvaja štamgasti na zastávke popíjali Kamzíka, miestne pivo. Malý synček jedného z nich nesmelo vyhlásil, že videl medveďa. „No to určite!“ odvetil mu otec a jeho kumpán sa pridal „možno tak v televízii.“ Keď ma jeho otec zahliadol, že sledujem ich rozhovor, len prekrútil očami. Zdvihol sa, vzal tri prázdne flašky a šiel doplniť zásoby do super marketu. Malý chlapec sa v tichosti stiahol.
Cesta busom do Kotliny cez Ždiar je na pravej strane lemovaná Beliankami. Opäť udivujúca scenéria našich hôr. Autobusár mal vpredu oznam : „VYSTUPUJTE ZADNÝMI DVERAMI. Tým chápavejším ďakujeme, tým ostatným asi nepomôžeme.“ :) Tetušky pred nami rozoberali situáciu, boli sme v novom buse, vraj začal chodiť len pred týždňom a moc sa im nepozdával, ten starý bol lepší. V Ždiari nastúpila ďalšia babka, stúpla si k vodičovi a kým nevystúpila, húdla mu najnovšie novinky, čo sa udialo. Na jednej zastávke mamina naložila malú dcérku, zamávala jej, s vodičom si prehodili pohľady. Malá asi tak zvykne cestovať. Pre mňa taká netradičná cesta dedinským busom. Vystúpili sme pri jaskyni, kde sme mali auto.
Navečerali sme sa pod altánkom, dali povinnú dezinfekciu a rozhodli sa, že po dnešnej udalosti s líškou sa nám ani náhodou nechce spať vonku.
