Jakubiskovým filmom sa nedalo ostať nenavnadeným. Nižňanského knižnú Bátoryčku som hltal po nociach, keďže cez deň bolo treba chodiť do práce. V samotných Čachticiach sme zvyšok múru z kaštieľa nevideli a teda miesto najväčších ukrutností panej nezhliadli. Prešli sme sa z námestia na hrad, príjemnou prechádzkou chladnejším letným počasím.
Nuž prichádzame na hrad, nič zlé netušíme, pekne veru vyzerá.
Bolo raz okno, bola raz priečka drevená.
I bola krásna veža starobylého hradu. Dolu v nej bola temnica, poviem Vám, nechcel by som si tam schrupnúť tak na 20 rokov.
Vstupná brána.
Zrúcaniny, márnosť nad márnosť, hradu už niet.
Okno II.
Nad krajinou.
Odchádzame do lesa, zbojníckou cestičkou. Za sebou hrad nechávame.
Mestský kostol, v ktorom Bátoryčka 9 dievčat pochovala i farár ich tam našiel. Ale inak pekná fotka.
Kostol po druhýkrát, schody tajomné doň vedú.
Pri tomto oblúku by ma zaujímalo, že ako pod neho koče chodili. Čisto zo zvedavosti.
Kostol III., pohľad z námestia. Končí sa naša púť, génius loci ostáva v nás, ešteže tá Bátoryčka je už po smrti. Mne sa v jej Jakubiskovskú dobrotu veriť veľmi nechce.
